Najdôležitejším nástrojom klasickej maľby je štetec. Je to maliarske náradie, ktoré umožňuje ľubovoľný spôsob nanášania farebnej vrstvy a jeho vlastnosti dovoľujú maliarovi diferencovať rukopis do charakteristického osobitého výrazu. Rôzne druhy štetcov sa líšia nielen svojou veľkosťou, ale aj druhom, tvarom, počtom, veľkosťou i usporiadaním štetín.

Niektoré môžu byť ploché, iné s kruhovým prierezom. Konce štetín môžu byť buď v jednej rovine, alebo môžu byť v strede zväzku najdlhšie. Špeciálne druhy natieračských štetcov môžu byť aj zahnuté, pre natieranie ťažko prístupných plôch. Existuje veľa veľkostí štetcov od mnohých výrobcov a tomu zodpovedajú aj ich rôzne názvy.

V stredoveku sa štetce zhotovovali väčšinou z veveričích chlpov. Používal sa najjemnejší vlas z veveričích chvostov, ktorý sa viazal podľa požadovanej hrúbky štetca do supích, husích, slepačích a holubích bŕk. Maliari si zhotovovali štetce väčšinou sami a jestvoval celý rad osobitých vylepšení. S rozvojom olejomaľby sa prejavila potreba štetcov s tvrdšími vláknami, ktoré boli odolnejšie a lepšie držali tvar. Začali sa tak používať štetce s jazvečej, tchorej, kunej ale i teľacej srsti. V Číne to bolo hlavne zo srsti munga a vlka. Prasacie štetiny sa používali najmä na nástenné maľby, keďže boli odolnejšie voči zodretiu, široké a s krátkym vlasom.

Štetce sa používajú nielen v umeleckom výtvarníctve, ale aj v remeselnom maliarstve, lakovníctve či natieračstve. Štetec sa však dá používať aj v iných oblastiach ľudskej činnosti, napríklad v archeológii slúži na jemné oprašovanie predmetov. Malé štetce zas využívajú ženy pri manikúre, na lakovanie nechtov. Štetce sa tiež využívajú pri nanášaní lepidla na plochu. Možnosti využitia štetcov sú teda naozaj značné.

Zloženie štetca

Štetec je zložený z troch častí. Skladá sa z držadla, úchytky a štetín. Tvar držadla závisí od tvaru štetinovej časti, ktorá je buď zalisovaná na vrchole držadla v kovovej objímke. Rozlišujeme štetce vlasové a štetinové s vlasom rôznej hrúbky a dĺžky. Na označovanie veľkosti štetcov, od najtenších po najhrubšie sa používa stupnica od 0 po 28. Čísla od 0 po 3 sú vhodné len na miniatúry a drobnomaľbu. Na bežnú prácu sa však najčastejšie používajú hrubšie štetce, ktoré držia lepšie farbu a dávajú plný, robustný a výrazný rukopis.

Starostlivosť o štetce

Štetcom treba venovať veľkú pozornosť, keďže niektoré druhy predstavujú naozaj značnú finančnú investíciu. Po skončení práce ich hneď vyperieme vo vode, prípadne inom vhodnom rozpúšťadle. Umelé štetce sú náchylné na usadzovanie farby tam, kde sú vlasy zovreté kovaním, čím sa kovanie roztiahne a štetec sa zničí.

Štetec je vždy potrebné dôkladne umyť v čistej vode a vytrieť z neho zvyšky farieb. Pamätajte na to, že horúca voda môže štetec poškodiť. Na utretie farby, ktorá aj po zmočení stále ostáva na štetci použite látku. Je však možné, že štetec budete musieť znovu opláchnuť. Potom štetec poriadne namydlite bežným mydlom. V dlani dobre speňte a opláchnite v tečúcej vode.

Na čistenie štetcov zásadne nepoužívame alkalické roztoky, ktoré môžu rozleptať vlas štetca. Štetce odkladáme smerom na dol (vlasom dolu), keďže len tak si môžu udržať svoj vlastný tvar. Zničený, deformovaný vlas vyrovnávame tak, že štetec namočíme, zabalíme najlepšie do mäkkého papiera a obviažeme špagátom. Pri štetinových štetcoch po zabalení stlačíme papier prehnutý cez hranu štetca ešte štipcom na bielizeň.

Štetce sa neodporúča svojrázne upravovať. Skracovaním štetca tak môžeme napríklad zničiť do najdôležitejšie na štetci a to prirodzené konce vlasov, alebo štetín, ktoré sa neskôr začnú strapkať. Ak aj napriek tomu potrebujeme priveľmi dlhý štetec skrátiť, obviažeme ho pri koreni vlasov, alebo štetín zrebnou niťou.