Claude Oscar Monet žil v rokoch 1840-1926. Bol francúzsky impresionistický maliar a grafik. Zo všetkých impresionistov bol v umeleckom svete najznámejší a po dlhú dobu bol jeho hlavným predstaviteľom. Narodil sa v Paríži ako syn obchodníka. Neskôr sa rodina presťahovala do Le Havru, kde sa Monet už ako mládenec zaoberal kresbou a karikatúrami. V roku1856 odišiel do ateliéru Jacquesse-Francoise Ocharda, kde sa zdokonaľoval v maliarstve. O rok neskôr sa pod Boudinovým vedením venoval krajinomaľbe a obrazom z námorníckeho prostredia.

Autoportret Claude Monet

Ďalšou dôležitou skúsenosťou bola Monetova vojenská služba v Alžírsku, ktorú absolvoval v rokoch 1860 – 1862. Očarilo ho tamojšie prostredie a farebnosť krajiny, čo sa stalo pre nasledujúce roky jeho inšpiráciou. Pre chorobu sa ale musel predčasne vrátiť domov. V roku 1866 sa Claude Monet pri maľovaní jedného obrazu zoznámil s modelkou Camille Doncieuxovou. O dva roky neskôr sa im narodil prvý syn. V roku 1870 sa zosobášili a po troch rokoch manželstva sa odsťahovali do mestečka Argenteuil, neďaleko Paríža. Pred francúzsko-pruskou vojnou utiekol do Londýna, nadviazal tu kontakty s obchodníkom s obrazmi Durandom-Ruelom, ktorý v budúcnosti získal veľa jeho obrazov a organizoval pravidelné výstavy. Po návrate domov do Argenteuil za ním prišli Manet a Renoir, aby pracovali spoločne.

Impression

V roku 1874 vystavil na prvej skupinovej výstave obraz Impression. Soleil levant – Dojem. Vychádzajúce slnko, ktorý dal impresionizmu meno. Rovnako ako Manet vytvoril obraz Raňajky v tráve. V roku 1878 sa mu narodil druhý syn. Pani Monetová zomrela v roku 1879 na tuberkulózu. Na výchovu detí sa podujala ich rodinná priateľka Alice Hoschedéová, ktorá vychovávala Monetove deti spolu so svojimi vlastnými. Neskôr sa spolu presťahovali do mestečka Giverny, kde sa v roku 1892 zosobášili. Keďže sa mu konečne začalo dariť a jeho obrazy sa dobre predávali, kúpili tam dom a Monet si postavil vlastný ateliér. Na sklonku svojho života trpel mnohými chorobami. Zlý zrak a ťažká reuma spôsobili, že bolo pre neho čoraz ťažšie maľovať. Napriek tomu sa však nevzdával a tvoril do posledných chvíľ.

Water-Lily Pond 1919 Claude Monet Metropolitan

Monetova maľba

Pri svojej tvorbe vychádzal predovšetkým zo štýlu Maneta. Jeho obrazy sú plné svetla, žiarivých farieb a odrazov. Maľoval predovšetkým krajiny. Svoje plátna pokrýval veľkým množstvom ťahov štetca. Farby z obrazu sa doslova ligotajú a vytvárajú dojem nekľudu a životnosti krajiny. Na svojich obrazoch nepodriaďuje farebnosť jednotlivých prvkov celkovému tónu obrazu, ale každý predmet berie ako samostatnú súčasť, ktorá má svoju vlastnú farbu. Monetovo osobité použitie farieb pôsobilo na jeho dielach tak, akoby sa skutočnosť rozplynula do farebných častí. Svetlé a ľahké farby ešte umocňujú dojem priesvitnosti obrazových prvkov. Paralelným nanášaním veľkého množstva rôznofarebných tónov nie sú predmety modelované plasticky do hĺbky, ale sa rozplývajú vedľa seba do plochy. Ich sýtosť určuje lokálne slnečné svetlo. Neskôr okolo r.1880 ho zaujala dynamickosť a farebná nádhera života veľkomesta. Nadchol sa pre novú techniku, ktorá sa všade začala objavovať a ovplyvňovala moderný život. Vo svojej sérii obrazov zachytil okamihy prichádzajúcej parnej lokomotívy a stovky ľudí prúdiacich z vagónov. Jeho rozplývavým spôsobom maľby a farebnými kontrastmi dokázal stvárniť hlučnú, hektickú a chaotickú atmosféru nádražnej haly. Vo svojich dielach mu nešlo o objektívnu krásu, ale hlavne o okamžitý rýchlo miznúci dojem. Chcel zachytiť prchavosť a pominuteľnosť javov.

Claude Monet, Impression, soleil levant, 1872

Lekná

Rok 1880 ale znamenal pre Moneta vonkajšie skoncovanie s impresionizmom. Namiesto svetlých farieb krajín začal používať temnejšie a ťažšie tóny. V tomto období maľoval predovšetkým pobrežné krajiny, skaly a zátišia. Po roku 1890 začal maľovať obrazové cykly s rovnakými motívmi, ale každý raz za iného osvetlenia, v rôznych denných dobách. Na obrazoch pracoval často len pár minút za deň. Tak vzniklo v rokoch 1892-1894 dvadsať pohľadov na fasádu katedrály v Rouenu, kde má každý obraz vlastný charakter, tvorený náladou, ktorú vyvoláva rôzne osvetlenie. Monetove obrazy si vyžadujú syntetickú vizuálnu spoluúčasť diváka. Znamená to spojenie toho, čo vidí pred sebou, s obrazom uloženým v pamäti ako typickým pre ten ktorý predmet. V roku 1899 začal maľovať obrazový cyklus ľalií a lekien. Po desaťročiach prežitých v biede sa Monet v 90. rokoch predsa len dočkal istého hmotného úspechu. To mu umožnilo, aby sa vo svojom domove v Giverny pustil do budovania slávnej záhrady v japonskom štýle, ktorá sa stala námetom jeho posledného a najväčšieho cyklu Lekná (1895 – 1926). Jeho krajiny s leknami z neskorého obdobia pôsobia ako pokojný, aranžovaný a slávnostný ideálny svet. S touto témou vytvoril osem veľkých nástenných malieb v rokoch 1915-1924 (ako dar francúzskemu štátu). Zomrel v roku 1926 v Giverny.

Water-Lilies-and-Japanese-Bridge-(1897-1899)-Monet

Významné diela

  • Impression.Soleil levant – Dojem, vychádzajúce slnko
  • Dáma so slnečníkom – cyklus obrazov. Na obrazoch je znázornená žena na rozkvitnutej lúke, postavy sú maľované z podhľadu. Tieto obrazy sú jednými z mála, kde je hlavným námetom postava.
  • Raňajky v tráve – toto dielo je bez plynulého prechodu farieb, venuje sa hlavne svetlu. Medzi korunami stromov sú vidieť lúče slnka a fragmenty svetla sa objavujú i na zemi. Monet toto dielo nikdy nedokončil.
  • Kôpky sena – cyklus obrazov. V týchto obrazoch je väčšia dominancia farieb, ktorá neskôr ovplyvnila maliarov z prvej polovice 20. storočia . Boli impulzom pre vznik abstraktného umenia.
  • Obrazy z Londýna - na diele je zobrazená pravá londýnska hmla nad Temžou. V pozadí je vidieť londýnský parlament. Túto tému maľoval viackrát v rôznych fázach (západ slnka, ranná hmla)
  • Lekná - tieto diela sa viac podobajú abstraktným plochám, stráca sa v nich konkrétny námet, sú to skôr osvetlené farebné plochy.
  • Nádražie Saint Lazare
  • Katedrála v Rouenu - namaľovaných bolo niekoľko verzií tohto obrazu, v rôznych svetelných podmienkach a ročných obdobiach.

Použité zdroje