Obraz „Tri Grácie“ patrí k Rubensovým najznámejším dielam. Okrem tradičných maliarskych motívov vynikal vo veľkoplošných mytologických a náboženských témach, ktoré boli v móde jak u katolíckych panovníkov, tak u cirkevných hodnostárov. Jeho diela dosahovali absolútnej dokonalosti, v neskoršej tvorbe maľoval väčšinu prác sám (bez pomoci ateliéru).
Dve verzie obrazu
Prvú verziu obrazu s motívom i názvom „Tri Grácie“ namaľoval Rubens už v rokoch 1620 – 25, o ktorej sa veľa nevie (takmer nikde o nej nie je zmienka). Nachádza sa vo Florencii v paláci Pitti (Palazzo Pitti), ktorý sa venuje výhradne flámskemu maliarstvu a je v ňom umiestnených niekoľko dôležitých múzeí. Dielo „Tri Grácie“ z dvadsiatych rokov je vystavené na prvom poschodí paláca v ľavom krídle galérie Palatina (Palatin Gallery), ktorá ponúka prehľad európskeho maliarstva 17. storočia. Táto verzia je malých rozmerov, 47 x 34 cm a je namaľovaná olejomaľbou na dreve, ktorú Rubens uprednostňoval po návrate do Antverp (v roku 1608).
Druhá verzia obrazu „Tri Grácie“ bola vytvorená v Rubensovom najplodnejšom období. Namaľovaná bola tiež olejom na dreve a predpokladá sa, že pochádza z rokov 1635 – 39. Dokončená bola na sklonku Rubensovho života, približne rok pred maliarovým úmrtím. Obdivuhodnou technikou docielil výnimočnú žiarivosť obrazu. Rozmery tejto veľkorozmernej verzie sú 220 x 180 cm.
Výrazová sila obrazu
Diela z ranej Rubensovej tvorby sú tmavé, ale postupne ich presvetľuje a zameriava sa na portréty a nahé ženské akty. I v mytologických obrazoch ospevoval v mnohá variantoch krásu ženského tela. Pôvabný akt „Tri Grácie“ odráža jeho vlastný estetický ideál ženskej krásy. Vyžaruje z neho radosť, zmyselnosť a vitalita.
Rubensov obdiv ku kyprým ženským krivkám
Pre Rubensovu tvorbu sú charakteristické maľby obnažených žien kyprej postavy. Oblé proporcie obdivoval ako maliar i ako muž. Krivky dobre stavaného ženského tela prišli v tej dobe do módy, spĺňali všetky požiadavky vyššej šľachty a stali sa tiež zaujímavým objektom pre maľbu.
Stvárnením plnoštíhlych tiel troch bohýň ukázal Rubens svoju zručnosť a majstrovstvo pri zobrazení ich krás. Celý obraz „Tri Grácie“ nás uchváti svojou náročnosťou. Protagonistkami diela sú podľa gréckej mytológie tri dcéry najvyššieho boha Dia a bohyne mora, oceanidy Eurynomé. Najznámejšie z dcér, ktoré maliar zvečnil, sa volajú Eufrosyné, Thaleia a Aglaia.
Mytologické postavy
Zobrazené sestry boli starogrécke bohyne pôvabu a krásy. V rímskej mytológii boli nazývané Grácie, v gréckej mytológii Charitky (v prenesenom význame to sú tri ženy, ktoré sú stále spolu a väčšinou tvorili spoločnosť olympským bohom). Prvá z grácií, Eufrosyné bola bohyňou radosti, stelesnením pôvabu a krásy, „potešujúca srdce“. Druhá Thaleia bola bohyňa hostín a slávností, nazývaná tiež „kvetonosná“ a Aglaia bola najmladšou sestrou, nazývaná „skvejúca sa“ alebo žiariaca krásou“. Podľa mýtov boli pôvabné, láskavé a stáli ma počiatku všetkého pekného a milého. Boli uctievané, rozdávali radosť, dbali na krásu umenia a ochraňovali priebeh slávností. Rimania takisto ako Gréci im stavali chrámy a oltáre. Zobrazované boli ako tancujúce ľúbezné dievčatá.
Teplé tóny ženských tiel
Postavy „Troch Grácií“ sú znázornené vo veľkom priblížení s majstrovským modelovaním nahých ženských postáv. Z obrazu vyžarujú teplé tóny. Rubens mal dokonalú schopnosť vystihnúť nielen podobu ľudského tela, ale i farbu pokožky. Intenzívne svetelné efekty sú zjavné na farbe tiel a pokožka postáv je až priehľadná. Farebná krása sa spája s citom pre zmyslové potešenie a hrou svetla. Skvelá štylizácia je dodnes témou obdivu.
Pokojná kompozícia
Táto pokojná kompozícia je príznačná pre rozvážnejší štýl Rubensovho zrelého veku. I podľa mytologických predstáv je zobrazenie motívu dodržané do najmenších detailov. Podľa nich vystupujú bohyne vždy v trojici, ruky majú pospájané a vzťah medzi nimi je zdôraznený psychologickým prepojením pohľadov. Držia sa za ruky, nakoľko dobrodenie prechádza z ruky do ruky (tri druhy dobrodenia - dať, prijať, vrátiť). Sú mladé a vyjadrujú radosť. Oblejšie telá troch Grácií žiaria v zlatistom a striebristom svetle. Zľahka ich ovieva ľahučký priesvitný závoj (nakoľko sa dobrodenie nebojí pohľadu). Sestry s krásnou tvárou sú umiestnené pod kvetinovou výzdobou a s klasickými postojmi sa držia za ruky akoby sa chystali do tanca. Vzájomné pôsobenie farieb, tvarov a svetla prispelo k jemnej zmyselnosti nahých tiel a výnimočnej žiarivosti obrazu.
Žiarlivosť druhej manželky na obraz
Je rozšírený názor, že maliar v tomto obraze spodobil obidve svoje manželky. Vľavo je zobrazená Helena Fourmentová, ktorej fyzickou krásou bol maliar natoľko očarený, že sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom umeleckej inšpirácie. Postava umiestnená na obraze vpravo nesie podľa dochovaných portrétov rysy Rubensovej prvej manželky Isabelly Brantovej, ktorú maľoval spamäti.
Zmyselnosť a bujnosť ženských tiel žiariacich z obrazu a spodobenie prvej manželky údajne Helenu nesmierne dráždila. Aby ventilovala svoju žiarlivosť, v roku 1640 - po manželovej smrti tento obraz takmer spálila. Zachránený bol vďaka investícii francúzskeho kardinála Richelieu, ktorý si ho zakúpil.
Dielo „Tri Grácie“ sa nachádza v „Museo del Prado“ v Madride, Španielsko
Použité zdroje
- Velikáni výtvarného umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava, 1996)
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Aglaia_%28charitka%29
- http://www.uffizi.org/florence-museums/palatina-gallery-and-modern-art-gallery/&prev=search
- http://www.tripadvisor.com/LocationPhotoDirectLink-g187895-d523496-i139940092-Galleria_Palatina_in_Palazzo_Pitti-Florence_Tuscany.html&prev=search (detail prvej verzie sa nachádza v galérii obrazov 163 – 168)
- http://sk.swewe.net/word_show.htm/?630741_1&Tri_Gr%C3%A1cie
- http://www.museumsinflorence.com/musei/palatine_gallery.html