Obraz „Nočná hliadka“ patrí medzi najslávnejšie a najviac reprodukované Rembrandtove diela. Bol dokončený v roku 1642 (v roku úmrtia umelcovej manželky).

Chybný názov diela

Podľa dostupných informácií sa pôvodne dielo volalo „Oddiel kapitána Banninga Cocqa“. Od 18.storočia je chybne nazývané ako „Nočná hliadka“, nakoľko sa (podľa zvláštneho osvetlenia) predpokladalo, že ide o nočný výjav. Tento obraz však v skutočnosti nemá nič spoločné s nocou ani hliadkou. Reštaurátorské práce z 20. storočia odhalili, že látky, ktoré obraz chránia postupom času tmavnú - takže vytvárajú falošný dojem nočnej scény. Dej sa zrejme odohráva počas neskorého popoludnia, ale pretrváva zaužívaný názov diela.  

Námet obrazu

V súčasnosti je tento obraz považovaný za majstrovské dielo. Bol určený do Veľkej sály veliteľstva občianskej gardy v Kloveniersdoelene. Je namaľovaný na plátne a tým, že bol pri premiestňovaní skrátený, má v súčasnosti rozmery približne 359 x 437 cm.

Maľbu si objednala civilná amsterdamská garda - Kloveniersky strelecký oddiel v roku 1640, ktorý sa chystal na súťaž. Skupina mužov je zachytená v okamihu, ako vychádza z úzkej uličky a rozptyľuje sa na akomsi námestí. Námetom sa stal ich nástup. Gardu tvorili dobrovoľníci, ktorí pomáhali úradom a zúčastňovali sa hliadkovania na zachovanie poriadku. V 16. storočí vznikali tieto oddiely na obranu holandských miest pred Španielmi počas vojny za nezávislosť. V čase mieru sa v slávnostných uniformách zúčastňovali verejných prehliadok, súťaží a predvádzali na nich svoje zbrane.

Autor mal koncepty svojich obrazov dôkladne premyslené. Za tým, čo na obraze vidíme, je ukrytý hlbší význam.

Ústredné postavy

Rembrandt zobrazil skupinu gardistov v okamihu, kedy kapitán vydáva rozkaz poručíkovi, aby sa dal oddiel na pochod. Ústrednými postavami obrazu sú kapitán Cocq s poručíkom, ktorí sú umiestnení v centre kompozície. Kapitán Frans Banning Cocq má na sebe čierny odev, cez rameno má prehodenú červenú šerpu ozdobenú zlatou výšivkou, biely zriasený golier a čierny klobúk. V pravej ruke nesie rukavicu a mušketu. Vedľa neho stojí poručík Willem van Ruytenburg. Ten je oblečený v nezvyčajnej, tak trocha výstrednej zdobenej blúzke i nohaviciach vo farbe slonovej kosti. Na hlave má klobúk tej istej farby ozdobený pierkami, v ruke nesie meč a na ňom omotaný vyšívaný erb mesta.

Autentický akčný obraz

Umelec vytvoril z tohto skupinového portrétu autentický akčný obraz a podarilo sa mu premeniť všednú udalosť na dejisko drámy. Svoj obraz vystaval ako scénické zobrazenie historickej udalosti.

Ukazuje nám skupinu osôb pripravených na pochod. Vytvoril tým novú interpretáciu tejto témy a všetku pozornosť venoval kompozícii. Vyhýba sa v ňom stereotypným, neprirodzeným a monotónnym postojom bez života, ktoré boli typické pre takýto druh objednávok. Jeho témou sa stal pohyb a zvláštne vzrušenie, ktoré panovalo pred pochodom.

Kompozičné majstrovstvo

Maliar sa sústredil viac na zobrazenie príprav na spoločnú akciu ako na portrétované osoby. Spodobnené postavy sú väčšinou napol zakryté, ich tváre sú zatienené alebo sú umiestnené v pozadí. Realizoval tak celkom novú kompozíciu skupinového portrétu. Povrchnosť, s akou boli zachytené osobné črty jednotlivých postáv, vyvolali negatívny ohlas kritiky.

V centre tohto skupinového portrétu dominujú kráčajúce postavy kapitána a poručíka. Pootvorené ústa kapitána i jeho dvihnutá ruka nasvedčujú tomu, že práve rozpráva. Hlavu má pootočenú doľava a pozerá smerom do diaľky. Napravo i naľavo od nich sú postavy zabrané do rozhovoru alebo pripravujúce si zbrane. Muži stojaci za nimi majú na hlavách klobúky či helmy, v ruke držia meče, pušky a kopije, iní gulaté štíty. Krk niektorých gardistov chráni kovové okružie (naberaný golier). Na zábere gardistov vpravo vidíme, ako si práve berú kopije, ktoré sú opreté o stenu budovy. Priechodom v mestskej bráne prichádzajú ďalší strelci.

Za poručíkom, z divákovho pohľadu napravo stojí muž v červenom odeve, ktorý nabíja zbraň. Postava je napol skrytá za poručíkom a má helmu ozdobenú dubovým lístím. Za poručíkovým klobúkom vidieť záblesk. Puška je zachytená v okamihu, ked guľka opúšta hlaveň. V popredí úplne vľavo uteká malý chlapec, který má na hlave veľkú prilbu. V pravej časti obrazu je zobrazený bubeník. Zvuk bubna pravdepodobne vyľakal psa, ktorý stojí prikrčený pred ním.

Štrukturálna koncepcia obrazu

Témou portrétneho umenia v Holandsku bola aj dobročinnosť a skupinové obrazy podávali svedectvo o ich službách verejnosti. Pravdepodobne zachytáva okamih, kedy dáva kapitán rozkaz  k pochodu. Poručík ešte neodovzdal povel ďalej, zatiaľ o ňom nikto okrem nich dvoch nevie. Za odovzdanie rozkazu teraz zodpovedá poručík. Maliar zachytil na plátne situáciu, kedy sa stáva každý jednotlivec účastníkom kolektívneho deja, ale ešte na chvíľku vykonáva činnosť sám pre seba, bez vzťahu k tomu čo sa odohráva okolo neho. V tomto obrate spočíva celý ťažko prekonateľný účinok štrukturálnej koncepcie obrazu.

Identita zvyšných postáv

Za postavami kapitána a poručíka sú zobrazené ďalšie osobnosti verejného života mesta.  Identita 18 osôb, ktoré sú na obraze znázornené (a Rembrandtovi zaplatili, aby ich portrétoval), je známa. Celkovo ich tam je však 28, zvyšné postavy sú tam zrejme umiestnené preto, aby obraz oživili a zaplnili prázdne miesta. Sú to napr. dievčatá i pes pobehujúci okolo skupiny mužov.

Mená postáv sú umiestené na štíte, ktorý sa nachádza na oblúku v pozadí. Tento prvok tam bol pridaný neskôr a je celkom možné, že to bolo až po Rembrandtovej smrti (reprodukcia z kapitánovho albumu ukazuje obraz v pôvodnom stave bez mien).

Ženský prvok a jeho významy

Medzi gardistov maliar zamiešal aj postavy, ktoré tam pravdepodobne nepatrili. Na obraze sa nachádzajú tiež dve ženské postavy. Prítomnosť dievčaťa či ženy, ktorá má v kompozícii významné miesto, bola predmetom mnohých dohadov a špekulácií. Nachádza sa pred mužom, nesúcim zástavu. Mladé svetlovlasé dievča je zobrazené v zlatých elegantných šatách. Od drieku jej visí tobolka a mŕtva sliepka. Môže byť stelesnením symbolickej myšlienky – mŕtva hydina na drieku dievčiny mohla byt narážkou na kapitánovo meno alebo streleckú súťaž, na ktorú sa práve oddiel chystal. Mohla ale len vyvažovať harmóniu farieb na obraze. Svojím prevedením dodal umelec dielu slobodu fantázie.

Svetelné kontrasty

Tak ako je u Rembrandtových diel zvykom, nie je osvetlený celý obraz, ale striedajú sa osvetlené a zatienené miesta. Svetlo je sústredené na najvýznamnejšie postavy a dodáva tak priestoru dynamický ráz. Postavu kapitána i poručíka zasahuje lúč svetla, ktorý dopadá z ľavého horného rohu. Na odeve poručíka sa vytvára tieň kapitánovej ľavej ruky. Silné svetlo dopadá aj na postavu plavovlasej ženy. Oslnivé svetelné efekty oživujú scénu, stupňujú pôsobivosť obrazu a dávajú mu hĺbku. Niekoľko výrazných tieňov zosilňuje dojem daného okamihu.

Detailne vykreslené prvky        

Rembrandt dosiahol silného účinku zobrazením takých detailov ako sú nahustené gestá osôb, oslnivé svetelné efekty, zobrazením ligotavých tkanín, lesklého kovu či rôznych typov výstroja. V tomto diele tak vyčerpal všetky možnosti obrazového vyjadrenia.

Pred dôkladným vypracovaním jednotlivých portrétov umelec uprednostnil vystihnutie celkového diania danej udalosti. Sú to činnosti príznačné pre oddiel občianskej gardy - výstrel, nabíjanie, čistenie pušky, vztýčenie vlajky, uchopenie zbraní, skúška bubna. Každý jednotlivec je charakterizovaný aktivitou, ktorá je pre neho alebo jeho úlohu typická.

Rozmanité vonkajšie pohyby

Umelec predviedol bohatú škálu rozmanitých vonkajších pohybov a detailné štúdium gest zobrazených postáv amsterdamskej gardy, pokiaľ nie je zjednotená do kolektívneho pochodu. Vďaka prvku spojenia s celkovým dojmom zmätku vzniká pocit, že s takou istou scénou, akú vidíme na obraze, by sme sa mohli stretnúť v realite.

Každá z postáv robí niečo iné a prenáša na pozorovateľa uvoľnenie i zmätok, ktorý tam panuje než dostali rozkaz k pochodu. Pred pozorovateľom sa rozvíja široká škála pohybových motívov, ktoré podčiarkujú daný okamih -  rázny krok kapitána a poručíka, zdôraznený práve vypáleným výstrelom alebo kľudná pozícia muža pod oblúkom, ktorý dvíha modrožltú zástavu. U čakajúcich postáv je to výraz načúvania a prizerania sa.

Poškodenie originálneho diela

Maľba zostala do roku 1715 v Kloveniersdoelene vo Veľkej zasadacej sále veliteľstva občianskej gardy na rohu Nieuwe Doelenstraat v Amsterdame, kde býval sám Rembrandt. Odtiaľ bola prenesená do mestskej radnice, ale aby mohlo byť dielo umiestnené v menšej miestnosti, bolo skrátené asi o 30 – 40 cm z výšky a nepatrne je zmenšené aj z ostatných troch strán (čím došlo k poškodeniu). Pôvodné rozmery boli približne 388 x 479 cm.

Podľa dostupných zdrojov si kapitán Cocq objednal pre svoj rodinný album akvarelovú kópiu tohto obrazu, ktorá ale obsahuje viac postáv ako zachovaná maľba. Uvedeným poškodením sa z pôvodného diela stratili dve mužské postavy a postava dievčaťa na ľavej strane. Pôvodný stav obrazu možno vidieť na dochovanej kresbe z albumu hlavného protagonistu. Dnes sa nachádza v tej istej sále ako slávne dielo.

Od roku 1885 je obraz „Nočná hliadka“ umiestnený v novej budove v „Rijksmuseum“ v Amsterdame.  

The Nightwatch by Rembrandt

Použité zdroje

  • Michael Bockemühl: Rembrandt (Taschen/Nakladatelství Slovart, s.r.o. 2003)
  • Velikáni výtvarneho umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava, 1996)
  • Anna-Carola Kraussová: Dějiny malířství od renesance k dnešku (nakladatelství Slovart 1996, Praha)
  • Giovanni Arpino, Paolo Lecaldano: Rembrandt (nakladatelství Odeon, Praha 1980)