Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Batikovanie je starobylá remeselná technika využívaná pri zdobení a farbení rôznych predmetov, najmä textílií. Pomocou batiky zdobili látky rôzne národy už pred viac ako 2000 rokmi a dnes toto umenie opäť prekvitá. Podstata batiky leží v prekrývaní miest, ktoré majú zachovať svoju pôvodnú farbu.

Ostatný nezakrytý povrch predmetu sa potom zafarbí a po zaschnutí sa krycí materiál opatrne odstráni. Výsledkom sú potom zaujímavo zafarbené ornamenty, ktoré zachovávajú obrys pôvodného vzoru. Technika batikovania sa hojne využíva nielen pri bežnej výtvarnej tvorbe, ale najmä pri ľudovej umeleckej tvorivosti. Veľkou výhodou batiky je aj to, že sa s ňou dá ľahko pracovať aj v bežnom domácom prostredí.

História batikovania

Pomocou batiky zdobili látky rôzne národy už viac ako pred 2000 rokmi. Zvyšky plátna zdobené batikou našli v egyptských hrobkách už v 5. storočí. Vykopávky v Číne odhalili, že výrazná batika sa tam robila v 7. storočí. Niektoré dôkazy naznačujú, že batika pochádza práve z Číny. Batikovanie tu vzniklo v 1., alebo 2. storočí pred našim letopočtom. Ázijci farbili svoje odevy rôznymi farbami pomocou prírodných látok, získavaných z častí kvetín a stromov. Staroveké vzorky batiky sa našli aj v Japonsku a Indii, kde sa batikovala hlavne bavlna a hodváb. Batikovanie sa do sveta neskôr rozšírilo hlavne obchodnými cestami.

Niekedy v 12. a 13. storočí sa batika dostala do Indonézie, kde sa ujala a neskôr zdokonalila. Najmä na ostrove Jáva sa zdokonalila do umeleckej podoby. Významnou inováciou tu bolo vynájdenie batikovacej fajky – pera so zásobníkom na horúci vosk, ktoré umožnilo vytvárať rafinovanejšie vzory. V 17. storočí Holanďania kolonizovali Jávu a priniesli odtiaľ batiku do Európy, ktorú sa snažili masovo vyrábať začiatkom 19. storočia. V súčasnosti je vidieť vplyv batiky všade, od módnych prehliadok až po oddelenie s posteľnou bielizňou v obchodnom dome.