Renesancia sa zrodila v Taliansku v 14. storočí ako intelektuálne hnutie, ktoré sa šírilo prostredníctvom maliarstva, sochárstva a architektúry ďalej do Holandska a Nemecka. Názov renesancia (po francúzsky znovuzrodenie) sa ale ujal až v 19. storočí. Pod týmto termínom sa nerozumie ani tak presne vymedzený štýl, ale skôr duchovný postoj a nový životný pocit. Umelci sa chceli odpútať od stredoveku a aktivizovali svoje nové tvorivé sily.
Vyjadrovali sa k teórii formy, priestorovosti, proporcií a telesnosti. Charakteristickými črtami ich diel bola farebná a kompozičná vyváženosť, harmónia a perspektíva. Umelci pracovali v dielňach vedených majstrom, ktorý dostával objednávky. Renesancia pokrývala veľký časový úsek i rozsiahle územie. Časovo zodpovedá obdobiu so začiatkom v roku 1300 (vrchol dosiahla o 200 rokov neskôr) a zánikom v roku 1600.
Rozdelenie období renesancie a prudký rozvoj umenia
V umeleckých dejinách možno obdobie renesancie rozdeliť na viacero nasledovných období.
- Trecento - predstavuje počiatky renesančného umenia vo Florencii (14.storočie)
- Quattrocento – predstavuje prvú fázu talianskej renesancie (15.storočie)
- Cinquecento - rozšírenie renesancie do Zaalpska (16.storočie)
Pre toto významné umelecko-historické obdobie bolo príznačné hľadanie nových znalostí, vývoj nových ideálov a umeleckých postupov. Jeho vzorom bola filozofia klasickej antiky. Úloha maliarov bola veľmi rôznorodá, drvili si farby, opracúvali drevené tabule na maľovanie, pozlacovali diela lístkovým zlatom a ovládali širokú škálu techník. Umelci vytvárali oltárne obrazy, obrovské nástenné maľby v kostoloch, palácoch, radniciach, ale i malé modlitebné obrázky, občianske portréty, maľovaný nábytok, rôzne dekorácie na slávnosti, obaly kníh či divadelné rekvizity. Väčšina z nich maľovala na drevené tabule. Plátno sa stalo bežnejším prostriedkom až po roku 1450 (predtým bolo skôr používané na dočasné dekorácie pri oslavách a divadelných hrách).
Lineárna perspektíva
Renesanční umelci vynikali v zobrazovaní klasickej minulosti. Získali si uznanie ako tvoriví novátori a medzi sebou súťažili v rozličných prístupoch, ako prekonať umenie starovekého sveta. Talenty, inovácie a idey umelcov začali nadobúdať väčší kultúrny význam. Nové spoločenské a ekonomické postavenie si upevnili zdokonaľovaním svojich zručností, napr. zvládnutím matematických postupov pri zobrazovaní perspektívy a proporcií, písaním teoretických spisov, systematickými metódami zobrazovania sveta, čoho najzrejmejším príkladom je lineárna perspektíva. Jej objav sa zrodil v prvej polovici 15. storočia vo Florencii.
Lineárna perspektíva bola založená na skutočnosti, že predmety sa s rastúcou vzdialenosťou od diváka zdanlivo zmenšujú, zužujú a paralelné línie sa zbiehajú smerom do hĺbky. Jej použitie sa týka vertikál i horizontál. Umožňovala priestorové zobrazenie trojrozmerných predmetov na dvojrozmernej ploche obrazu. Cieľom je zobraziť daný predmet tak, aby bol podobný obrazu vnímaného okom. Využíva sa predovšetkým k zobrazovaniu objektov väčších rozmerov. Ako pomôcka bola vytvorená „mriežka“na stanovenie mierky postáv, stavbu obrazu a správne umiestnenie do priestoru.
Paolo Uccello a zobrazovanie neobvyklých tém
Z novej „vedy “ o perspektíve bol priam nadšený florentský umelec Paolo Uccello (1397-1475). Vo svojich obrazoch experimentoval s predmetmi, ktoré vedú oko späť do priestoru. Jej efektívne využitie je vidno v diele „Lov v lese“, kde jemným spôsobom zachytil v tieni lesa tiež pohyblivú hru svetla. Všestranne nadaný umelec zobrazoval krajiny a zvieratá, čo v tej dobe nebolo zvykom. Atmosférická perspektíva vytvára zasa náhľad na pôsobenie farieb v súvislosti so svetlom. Vzdialenejšie objekty sú vnímané vplyvom vlhkosti vzduchu a jeho znečistenia s modrastým nádychom a spravidla sú v zornom poli vyššie. Umelci napodobňujú tento efekt používaním modrých, hmlistejších tónov, strácajúcich na farebnej intenzite smerom k horizontu. Táto sa uplatňovala viac v období vrcholnej renesancie.
Náboženské motívy a najvýznamnejší umelci renesancie
Počas renesancie bol obrovský dopyt po náboženských motívoch. Spätne je renesancia rozčlenená na niekoľko období. Termín raná renesancia je zaužívaný pre talianske umenie v Toskánsku a vzťahuje sa na roky 1400 – 1500. Základným objektom zobrazovania sa stal človek a proporcie jeho tela. Jadro ranej renesancie tvorili maliari Giotto, Masaccio, Botticelli a Donatello (sochár a architekt). Giotto di Bondone (1267-1337) je pokladaný za otca talianskej renesancie a zakladateľa moderného maliarstva. Do výtvarneho umenia vniesol nový rozmer. Jeho postavy vyzerali ako zo skutočného sveta a vyjadrovali živé ľudské emócie. Bol majstrom vo využívaní výrazov tváre a gest. Novátorskym spôsobom zachytáva prírodu. Jeho najlepšie zachované dielo sú nástenné fresky v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Zobrazujú príbehy zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Najznámejší je jeho cyklus fresiek v bazilike sv. Františka v Assisi. Ďalšie diela: Klaňanie troch kráľov, Stretnutie pri Zlatej bráne, Obrazy zo života Krista či mozaika Lodička.
Tomasso Masaccio (1401-1428) zmenil spôsob maľby a odmietal elegantný gotický štýl. Jeho vývoj značne ovplyvnili Donatello (sochár) a Brunelleschi (architekt). Sústredil sa na fyzický a duchovný obsah svojich postáv. Vyvinul triezvy, monumentálny a hlboko naturalistický štýl. Zameral sa na to, aby v súvislom trojrozmernom priestore dodal svojim postavám ilúziu väčšej hmotnosti a veľkosti. Ako prvý použil centrálnu perspektívu na freske „Najsvätejšej Trojice“ (okolo roku 1425) v kostole Santa Maria Novella vo Florencii. Na freskách v kaplnke Brancacciovcov (v kostole Santa Maria del Carmine) spolupracoval s priateľom Masolinim. Významné diela: Klaňanie sa Troch kráľov, Madona s dieťaťom, Vyhnanie Adama a Evy z raja, Daňový peniaz.
Najvyhľadávanejším florentským maliarom bol Sandro Botticelli (1445-1510). Jeho jemný a zoženštelý štýl si obľúbila najmä florentská inteligencia. Preslávil sa maľbami s náboženskou tématikou a zameriaval sa na zdôraznení krásy a pôvabu postáv. Odmietal návrat k pôvodnym antickým vzorom. Typickými črtami jeho umenia sú čisté, presné línie, plné napätia a energie. Na líniu kládol mimoriadny dôraz, čo postupne spôsobilo zastaranosť jeho maliarskej tvorby. Slávny obraz „Zrodenie Venuše“ bol na tú dobu revolučným dielom a prvým veľkorozmerným obrazom so svetským, mytologickým námetom. Jeho Venuša predstavuje ideál klasickej krásy, postavy sa vznášajú na jednoduchom plochom pozadí.
K vrcholným obrazom jeho tvorby patrí „Primavera“, ktoré je dielom zo uložitou kompozíciou. Znázorňuje imaginárnu scénu s postavami z antickej mytológie. Vidiecka idyla je sústredená okolo postavy Venuše stojacej na mušli, ktorá zodvihnutou rukou vyjadruje uvítanie. Jedno z najlepších diel je tiež „Klaňanie sa Troch kráľov“. Bol jedným z umelcov, ktorí pracovali na výzdobe Sixtínskej kaplky v Ríme. Unikátom svojej doby sa stala ilustrácia k Danteho „Božskej komédii“. Genialita a hodnota tohto diela bola objavená až v druhej polovici 19. storočia. Jeho neskoré dielo „Porážka rebelov“ je dôkazom Botticelli ľahostajnosti k pokroku. Významné diela: Mladý muž s medailou, Hojnosť, Mars a Venuša, Narodenie Krista, Zvestovanie.
Talentovaným súčasníkom Botticelliho bol Domenico Ghirlandaio, s ktorým spolupracoval na výzdobe Sixtínskej kaplnky. S výnimočnou predstavivosťou a všestrannosťou maľoval oltáre Giovanni Bellini. Jeho významné diela: Utrpenie v záhrade, Tróniaca madona so svätými, Premenenie Pánovo, Venuša. Andrea Mantegna rád experimentoval s perspektívou a mal zálubu v antickom umení. Bol tiež významný rytec a k maľbe mal sochársky prístup. Významné diela: Svadobná miestnosť, Madona s dieťaťom, Ukrižovanie, Klaňanie pastierov, Muky v záhrade (dielo namaľované s precíznosťou miniaturistu). Ducio di Buoninsegna pri svojej tvorbe kombinoval smelý lineárny štýl, bohatú farebnosť a plošné vzory s ľudskou dôvernosťou. Mal významný vplyv na formovanie gotického štýlu v Európe. Diela: Zvestovanie Panny Márie, Františkánska Madona, Madona s dieťaťom, Svätá Madona s Ježiškom a štyrmi svätými, Crevolská Madona.
Vrcholnou renesanciou bolo nazývané umenie v pápežskom Ríme, vo Florencii a v Benátkach v rokoch 1500-1580. Štýl a maľba v tomto období sa odlišovala od všetkých doterajších maliarskych štýlov a to rozvinutím perspektívy a kresbami podľa živých modelov. Stredobodom ich záujmu sa stal človek, príroda zaujímala druhoradé miesto. Spoločnými námetmi boli tradičné náboženské témy, predovšetkým madona s dieťatom. V dielach sa stretávame s jednoduššími tvarmi, vierohodným vyjadrením psychického výrazu a presvedčivou kompozíciou. Namiesto pestrofarebnosti je použitých niekoľko zvýraznených základnych tónov. Toto obdobie predstavujú diela Michelangela, Raffaela a Tiziana.
V oblasti umenia sa stal najpozoruhodnejšou osobnosťou Leonardo da Vinci, ktorý vytvoril prechod medzi ranou a vrcholnou renesanciou. Bol nielen úspešným maliarom, ale všestranne talentovaným renesančným géniom všetkých čias. Jeho záujmy zahŕňali prakticky všetky sféry poznania vtedajšej doby. Vášňou sa mu stala anatómia, geológia a celoživotným snom bolo lietanie. Rôzne kresby zobrazujú jeho vedecké vynálezy, maľby vynikajú dokonalosťou línií a farieb. Emócie postáv vyjadruje výrazmi tváre a gestami rúk. Diela vyžarujú istý pokoj a pôvab. Ilustroval tiež učebnice. Najvýznamnejšie diela: Posledná večera, Madona s dieťatom a sv. Annou, Madonna Litta, Dáma s hranostajom, Zvestovanie, Klaňanie sa Troch kráľov či najslávnejší obraz Mona Lisa.
Raffaello Sanzio (1483-1520) bol majstrom kompozičnej symetrie. Vynikal ako tvorca čisto ladených malieb, obdarených nesmiernou harmóniou. Od pápeža získal objednávku na výzdobu vatikánskeho paláca. Jeho dielo je veľmi rozsiahle. Obraz „Aténska škola“ je považovaný za jeden z najlepších výtvorov renesačného umenia. Scéna zobrazuje imaginárne stretnutie najväčších starovekých filozofov a symbolizuje rozumové hľadanie pravdy. Najrozmernejším je dielo „Vyslobodenie sv. Petra“. Znázorňuje svätca, ktorého oslobodzuje anjel. Najväčšiu slávu mu priniesli zobrazenia Madony. Ďalšie známe diela: Zasnúbenie Panny Márie, Svatá rodina z domu Canigiani, Madona s dieťaťom, Uloženie do hrobu, Tri Grácie, Triumf Galatey, Svätá Cecília, Zhromaždenie bohov.
Michelangelo Buonarroti (1475-1564) bol najvýznamnejší renesančný maliar, sochár, architekt a básnik. Vynikal vo všetkých odboroch. Z benátskych maliarov dosiahol najvyššie pocty. Jeho tvorba sa vyznačuje vášnivosťou, originalitou i novátorskám prístupom. Jeho štýl je voľnejší, živší a je naplnený zmyselnou farebnosťou. Nadväzuje na estetiku antickej epochy. Vytvoril veľké množstvo obrazov, ktoré malo obrovský vplyv pre neskoršie umelecké školy. Bol poverený stropnou maľbou Sixtínskej kapnky. Významné diela: Posledný súd, Svätá rodina, Dávid, Stvorenie Adama, Dedičný hriech, Madona s dieťaťom, Líbyjská Sibyla.
Tiziano Vecellio (asi 1488-1576) vynikal v dekoratívnych mytologických výjavoch, ktorými sa maľovali královske či kniežacie miestnosti. V maľbe portrétov vynikal citom pre spôsob práce s farbou. Jeho štýl formoval umelecké smerovanie v Európe ďalších takmer štyristo rokov. Nerád improvizoval a bol prvým umelcom, ktorý úmyselne zanechával na plátne stopy štetca. Novú úroveň v zobrazení naturalistického detailu dosiahol v diele „Francesco Maria della Rovere“ zachytávaním efektov svetla a tieňa na rozličných povrchoch. Významné diela: Venuša z Urbina, Nebeská a pozemská láska, Bakchus a Ariadna, Slávnosť Venuše, Výchova Amora, Nanebovzatie Panny Márie, Únos Európy, Ukrižovanie, Pietro Aretino.
Renesančné umenie v severnej Európe
V umení krajín severnej Európy dominovali umelci Holandska. Zaalpská renesancia (cinquecento) zahŕňa obdobie medzi rokmi 1400 – 1550 a prispôsobila sa daným podmienkam v jednotlivých krajinách. V holandskej maliarskej tvorbe boli centrami renesancie mestá Antverpy, Gent a Bruggy. Najznámejšími maliarmi raného maliarstva boli bratia Jan a Hubert van Eyckovci. Jan van Eyck - zdokonalil techniku olejomaľby do takej miery, že ho málokto prekonal. Pravdivým stvárnením postáv a predmetov v priestore, zmyslom pre presnosť detailov a perspektívnym správnym zobrazením zaviedol nový typ realizmu. Priesvitnosť niektorých olejových farieb využil na vytvorenie hlbokých, akoby šperkovaných tónov a pomaly schnúce farby roztieral končekmi prstov. Jeho prevratná technika mu umožňovala dosahovať mimoriadne prenikavý účinok svetla, priestoru a štruktúry diel. Celkom novým spôsobom dochádza k zobrazovaniu existencie a dopadu svetla. Majú veľkú hĺbku, jemnosť, žiarivosť a detail, čo svedčí o majstrovsky zvládnutej olejomaľbe. Najznámejšie jeho dielo je Gentský oltár. Ďalšie významné diela: Manželia Arnolfiniovci, Muž v turbane, Maliarova manželka, Majster z Flémalle, Kardinál Nicolo Albergati, Madona z Luccy.
V umení ďalšieho holandského maliara Hieronyma Boscha je všadeprítomná smrť a strach zo smrti. Najväčšie dielo: Záhrada rozkoší. Duchovnú podstatu scén vystihovali diela Rogiera van der Weydena (Ukrižovanie, Panna Mária s Ježíškom).
K najvýznamnejším predstaviteľom renesancie v Nemecku patrili Albrecht Dürer, Hans Baldung Grien (diela Ukrižovanie, Portrét muža), Albert Altdorfer (Bitka Alexandera u Issus), Mathias Grünewald (Isenheimsky oltár) či portrétista Hans Holbein ml. (Podobizeň obchodníka Georga Giszeho).
K osobitej forme dospel Albrecht Dürer. Namaľoval svoj „Autoportrét“ v duchu obrazu Krista, z ktorého cítiť určitú vznešenosť. Jeho technická vynaliezavosť a vedomie originality mu zabezpečili kľúčovu úlohu v dejinách európskeho umenia. Prelomil štýlové prostriedky neskorej gotiky a dospel k osobitej forme nemeckej renesancie. Každú podrobnosť v prírode zachytával s mikroskopickou presnosťou a s pohľadom analytika, čo je obzvlášť viditeľné v diele „Veľký trs z lúky“, ale i v jeho štúdiach zvierat. Detailné pozorovanie prenášal do stále dokonalejšej ryteckej techniky (mnohé detaily možno obdivovať iba pomocou lupy). Jeho grafiky svedčia o vrcholnom zvládnutí prostriedkov tvorby. V jeho zrelom období prevládali v jeho štýle talianske ideály monumentálnosti a majestátnosti. Významné diela: Štyria apoštolovia, Maliarov otec, Pohľad na údolie Arca, Oplakávanie Krista, Adam a Eva, Ružencová slávnosť. Za majstrovské diela sú považované jeho rytiny: Rytier, smrť a diabol, Svätý Jeroným v cele a Melanchólia.
Talianska vrcholná renesancia štýlovo dozrievala do umenia manierizmu. Nazýva sa preto niekedy neskorou renesanciou a bol rozšírený po celej Európe až do konca 16. storočia.
Použité zdroje
- Alison Coleová, Umenie zblízka - Renesancia (vydavateľstvo PERFEKT, a.s., Bratislava, 1995)
- Robert Cumming, Veľkí umelci (vydavateľstvo Ikar, a.s., Bratislava, 2003)
- Lothar Altmann a kolektív autorov, Lexikon maliarstva a grafiky (Slovak edition Ikar, 2006)
- Velikáni výtvarneho umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava)