Historický obraz zo 17. storočia „Kapitulácia Bredy – Las Lanzas“ známy aj pod názvom Kopije, začal Diego Velázquez maľovať v roku 1634 a dokončil ho o rok neskôr. Namaľovaný bol olejom na plátne a bol určený pre veľkú sálu kráľovského paláca („Palacio del Buen Retiro“) v Madride. Umelec nezanechal žiadne prípravné štúdie ani skice.
Víťazstvo španielskej armády
Dej obrazu sa odohráva na bojovom poli. Obraz znázorňuje zábery zo španielsko - holandskej vojny a víťazstvo španielskych oddielov pod vedením úspešného vojvodcu, markíza Ambrogia Spinola. Na strane nepriateľského vojska, porazeného oddielu, je zobrazený vojvodca holandskej armády Justin Nassavský. Udalosť sa odohrala v roku 1625, teda necelých 10 rokov pred Velázquezovým namaľovaním obrazu. V dobe, keď dielo vzniklo, nebol už ani jeden z vojvodcov nažive.
Veľkodušné gesto španielskeho generála
Znázornený výjav má pripomínať dobytie holandskej pevnosti Bredy španielskymi oddielmi. Obsadenie zdanlivo nedobytnej pevnosti po niekoľko mesačnom obliehaní sa pokladalo za najväčší strategický výkon tých čias.
Postarší muž Justin Nassavský, ktorý bol guvernérom Bredskej pevnosti sa vzdialil od skupiny sprievodcov. Za ním stoja holandskí vojaci so zloženými zbraňami a stávajú sa svedkami kapitulácie. Veliteľ Nassavský sa skláňa a ťažkými krokmi s klobúkom v ruke prichádza odovzdať kľúč od mesta svojmu premožiteľovi. Skúsený vojvodca, markíz Ambrogia di Spinola mu vykročil naproti a nepozerajúc na kľúč od pevnosti, mu s priateľským gestom a prívetivým výrazom v tvári kladie ruku na plece. Maliar vyzdvihol práve toto veľkodušné gesto španielskeho generála Spinolu.
Prvý historický obraz
V diele sa Velázquez obmedzil na zobrazenie minimálneho deja. Tým, že preniesol dej na jediného nositeľa, potlačil akékoľvek zveličenie či dramatický efekt a vytvoril v európskom maliarstve prvý čisto historický obraz. Vierohodnými a realistickými pózami stvárnil a vystihol ľudské pocity. V jednom pohybe rúk dokázal Velázquez umelecky stvárniť znamenie víťazstva. Stretnutie víťaza a porazeného (oboch vojvodcov) v strede obrazu zachytil originálnym spôsobom a stalo sa kľúčom k pochopeniu obrazu. V historickom obraze odklon od všetkých patetických zveličení znamená v období baroka veľký umelecký čin.
Kompozícia obrazu
Kompozícia je plná dynamickosti, harmónie a rovnováhy. Pozornosť diváka sa obracia na stred obrazu, kde sa znázornení obidvaja vojvodcovia. Maliar ich zachytil pri symbolickom odovzdávaní kľúča od mestskej brány.
Skupina víťazného španielskeho vojska je umiestnená v pravej časti obrazu. V popredí sa nachádza nepokojne stojaci kôň markíza Spinolu. Otočený je chrbtom k divákovi, čo vytvára dojem pohybu. V pozadí uzatvárajú obrazový priestor vztýčené kopije, ktoré vyjadrujú silu a disciplínu španielskeho vojska.
V ľavej časti obrazu sa nachádzajú holandskí vojaci so zloženými zbraňami, ktorí sú svedkami kapitulácie. Vedľa hlavy koňa Justina Nassavského stojí mladý oficier v bielom kabáte a pozerá smerom nadol. Pôsobí, že je dojatý činom, ktorý sa práve udial. Jeho spolubojovník mu položil s priateľským porozumením ruku na plece.
Vzdušná perspektíva
Hlavný výjav sa odvíja v prednom pláne a v pozadí obrazu sa nachádzajú všetky podrobnosti charakterizujúce miesto deja. Z priestorového hľadiska je najdôležitejšie, čomu dnes hovoríme vzdušná perspektíva. Spočíva v tom, že tvary a predmety v hĺbke sú zobrazené s menej výrazným kontrastom, ako aj so splývajúcou farebnosťou. Majstrovsky zvládnutá technika vytvára u pozorovateľa tohto obrazu akýsi atmosférický pocit.
Dokonalosť vystihnutia portrétov a krajiny
Obdivuhodne sú znázornené portréty vojakov. Obidve skupiny sú stvárnené s veľkou dokonalosťou a sú ozajstnou zbierkou skutočných aj imaginárnych zobrazení. Sú na ňom kapitáni známych mien, radoví vojaci a pravdepodobne najaté postavy, kde robili maliarovi modelov jeho priatelia a známi. Niektorí z nich pozerajú na diváka.
V diaľke je vidieť bojové pole zahalené dymom. Aj keď maliar v Holandsku nikdy nebol, krajina je zobrazená s veľkou presnosťou a dôkladnosťou. Namaľoval ju na základe štúdií rytín.
Humanistická myšlienka obrazu
Chápanie deja vyplýva z umelcovej povahy. Nepodľahol radosti z víťazstva, ktorú určite jeho národ pociťoval. Jeho základnou ideou je mať úctu k človeku, aj keď ide o porazeného a podmaneného protivníka. Nestavia na piedestál bojový čin, ale šľachetný akt víťazného vojvodcu. Úcta i uznanie patrí protivníkovi, malému holandskému národu, ktorý sa v boji za slobodu odvážil postaviť na odpor svetovej veľmoci.
Toto najslávnejšie dielo s historickým námetom sa nachádza v „Museo del Prado“ v Madride.
Použité zdroje
- Götz Eckardt: Diego Velázquez (vydavateľstvo Tatran/Henschelverlag Berlín 1976)
- Diego Velázquez. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 66, Praha, 2000
- Svet umenia - zo španielského originálu El mundo del Arte preložili Želmíra Čížová, Elena Kratochvílová, Milada Pauleová, Erika Mináriková: Svet umenia (Edificio Oceano, Barcelona/Ikar, a.s. Bratislava, 2002)