Flámsky maliar Petrus Paulus Rubens (1577 – 1640) bol veľkou postavou 17. storočia, ktorý výrazne ovplyvnil súdobé celourópske umenie. Stal sa jedným z najplodnejších maliarov všetkých čias. Počas 14 rokov namaľoval asi 1400 obrazov a vytvoril stovky kresieb a skíc. Zároveň je aj najviac dynamickým maliarom v celých dejinách maliarstva so zmyslom pre usporiadanie grandióznych efektov dramatickosti a triumfálnosti. Pozoruhodný nebol len jeho maliarsky talent, ale tiež organizačné a diplomatické schopnosti.

Tizian ako veľký Rubensov vzor      

Rubens obdivoval tvorbu talianskych majstrov - predovšetkým Tiziana, Tintoretta a Veronesa. Tizian sa stal až do konca jeho života veľkým vzorom. Pri každej príležitosti študoval a kopíroval jeho tvorbu. Tak ako on, aj Rubens mal záľubu v ženských aktoch a teplej palete farieb, ale snažil sa, aby jeho farby boli ešte oslnivejšie. Obdivoval tiež jeho spôsob nanášania a používania farieb i výrazné ťahy štetcom. Pre zdokonalenie svojej techniky, ale tiež ako poctu jeho tvorbe začal robiť kópie Tizianových obrazov (po svojej smrti zanechal 21 jeho replík). Kópie diel boli natoľko dokonalé, že boli často považované za originály.

Osobitý štýl

Prvé klasické Rubensove obdobie vychádzalo z talianskeho vplyvu, ale okolo roku 1610 sa začal od neho stále viac odpútavať. Štýl získaval viac na voľnosti, dynamickosti a paleta sa obohatila teplou farebnosťou. Začiatkom dvadsiatych rokov sa Rubens dostal do novej fázy maliarskej kariéry. Po klasickom období v roku 1620 začal skúmať kvalitu hmoty. V tridsiatich rokoch ho obzvlášť zaujala maľba búrok. Zanechal len veľmi málo autoportrétov.

Z poverenia Márie Medicejskej pracoval v rokoch 1622 - 1625 na výzdobe Luxemburského paláca v Paríži. Ďalej pre ňu namaľoval cyklus 25 plátien „Život Márie Medici“, ktoré vynikajú úspornosťou a noblesou farebnej škály, aj eleganciou maliarskeho rukopisu. Výsledok tejto práce patrí k jeho najväčším úspechom.

Dôraz na farbu a dynamiku

Rubensa vo všetkých maliarskych žánroch zaujímala farba a v jeho dielach celkom prevláda nad líniou. Jeho obrazy dokazujú intenzívne zaujatie pohybom, ktorý vyjadruje tancom, vírom, špirálami, šikmými líniami, poryvom vetra. Prednosť dáva nestabilným pózam, obrazy sú plné dynamiky, vitality a tváram prepožičiava živý výraz. V maľbách je všetko podriadené hľadaniu krásy a zmyslovej plnosti. Aj do najserióznejších motívov sa mu podarilo dostať frivolné zaiskrenie, či už išlo o náboženské alebo historické témy.

Rubensove obrazy svedčia o jeho povedomí o farebnom systéme. Uprednostňoval svetlom nasýtený kolorit s výrazným podielom perleťových tónov. Žiarivé farby nanášal s veľkou ľahkosťou. Dekoratívne pôsobiaca farebnosť, výnimočná žiarivosť obrazov a výrazová bezprostrednosť dodávali jeho maľbám špecifické oživenie.  
Umelec často maľoval na plátno, ale uprednostňoval dosku (nikdy nepoužil techniku fresky).
V neskorších prácach vzrástol v jeho maľbách význam zelene a zosilnel podiel lomených tónov. Počas tvorby sa venoval náboženským témam, postupne sa jeho záujmy rozšírili o žánrovú maľbu, vidiecke výjavy, krajinomaľbu, zaoberal sa mytologickými námetmi a portrétmi.

Obrovská produktivita   

Kariéra Rubensa bola sériou úspechov. Obracali sa na neho mnohé európske panovnícke domy. Bol extrémne produktívny a dokázal zároveň pracovať na veľa veciach naraz. S rovnakým zanietením a zápalom zvládal všetky námety. V rýchlom slede vytváral svetské i náboženské obrazy (v čom nemal konkurenta) a jeho diela boli zároveň remeselne dokonalé. Úspešne zvládal veľké dekoračné cykly, ktoré kládli obrovské formáty.

Pružne fungujúci ateliér

Vzhľadom na enormné množstvo objednávok viedol Rubens veľmi výkonnú a prosperujúcu dielňu. Musel si zobrať veľký počet spolupracovníkov, na ktorých bol veľmi náročný. Vychovával si pomocníkov a maliarov, z ktorých sa neskôr stali slávni umelci. Spolupracoval s Anthonisom van Dyckom, Jacobom Jordaensom či Janom Brueghelom st., ktorý mu na obrazoch maľoval rastliny a malé živočíchy.

Jeho ateliér bol neustále zaplavený objednávkami a zvládal produkovať obrovské množstvo umeleckých diel, realizácie plastík, tapisérií a rytín. V roku 1620 dostal objednávku na 39 stropných malieb a 2 veľké plátna pre Jezuitský kostol v Antverpách. I vďaka tejto zákazke sa ateliér značne rozrástol (práce boli dokončené už o 9 mesiacov).

Od dôležitosti objednávky závisela aj miera zasahovania samotného Rubensa a to určovalo výslednú cenu diela. Rubens zvyčajne namaľoval skicu, pomocníci ju preniesli na dosku alebo plátno a on pokračoval ďalej ako považoval za vhodné. Podľa skíc realizovali určité časti obrazov a Rubens ich neskôr prepracovával. Na dielach robil konečné úpravy, posledné korektúry a retuše a svojimi premyslenými záverečnými ťahmi dodal dielam punc. Aj podľa expertov bolo niekedy veľmi ťažké určiť, v ktorej fáze pokračoval na diele on.

Neurčité miesto narodenia

Životné podmienky v dobe narodenia a detstva tohto významného maliara neboli príliš šťastné. Narodil sa v Kolíne nad Rýnom 28. júna 1577, ale podľa najnovších historických prameňov to mohlo byť aj v meste Siegen vo Vestfálsku (Nemecko).
Vyhostenie rodiny z krajiny

Ešte predtým ako sa umelec narodil, musela jeho rodina opustiť rodné mesto Antverpy pred náboženským prenasledovaním a utiecť do Kolína nad Rýnom. Otec bol vysoko vážený právnik a pracoval ako právny radca Anny Saskej - manželky Viléma II. Oranžského. Nadviazal s ňou však ľúbostný vzťah a za cudzoložstvo bol uväznený a odsúdený k trestu smrti. Neskôr dostal doživotné väzenie. Manželka zaujala k jeho nevere veľkodušný postoj a po jej príhovoroch bol po dvoch rokoch prepustený na kauciu, ale rodina bola z krajiny vyhostená. Za biednych pomerov musela odísť do vyhnanstva do malého mesta Siegen. Tam v roku 1577 porodila Mária šieste zo svojich siedmich detí, ktoré dostalo meno Petrus Paulus.

Neľahké maliarske začiatky

Chudobná rodina sa vrátila do rodných Antverp až po smrti otca v roku 1587. Peter Paul chodil niekoľko mesiacov do vynikajúcej latinskej školy, ale kvôli nedostatku finančných prostriedkov musel odtiaľ odísť. Napriek tomu mu dala veľmi veľa pre celý jeho život.
13-ročný Rubens vstúpil ako páža do služieb vdovy po grófovi Philippovi de Lalaing. V šľachtickom prostredí sa stretol so vznešenými ľuďmi, ktorých kontakty mu v neskorších rokoch kariéry dosť pomohli. Pokorujúcu službu sa ale rozhodol opustiť.

V roku 1590 nastúpil ako učeň do dielne miestneho maliara Tobiasa Verhaechta, kde sa prejavil ako veľmi nadaný žiak. Neskôr prešiel do ateliéru Adama van Noorta a Otta van Veena. Ťažko zistiť, aký veľký vplyv skutočne mali na Rubensa, nakoľko sa z tohto obdobia dochovalo iba zopár diel. V roku 1598 bol prijatý do antverpského maliarskeho cechu sv. Lukáša. Ako 21 ročný sa stal slobodným majstrom, začal cestovať po Európe a spoznávať majstrovské diela svojej doby.

Medzinárodny úspech

Rubens mal široké pole pôsobnosti, veľa cestoval a skúsenosti nadobudol v mnohých krajinách Európy. Čoskoro sa stal najvyhľadávanejším európskym maliarom a získaval veľké objednávky.  Už vo veľmi mladom veku (v jeho 28 rokoch) viseli jeho diela na historicky významných miestach a stali sa súčasťou najprestížnejších svetových umeleckých zbierok.

Osem rokov strávil v Taliansku, ktoré formovalo jeho umelecké dozrievanie. Navštívil umelecky významné centrá ako Rím, Florenciu, Benátky, Janov atď., kde vyhľadával vplyvné osobnosti. Osvojil si bohatý maliarsky repertoár a získaval prvé zákazky u talianskych kniežat. Prijal úrad vyslanca a neskôr viackrát navštívil Španielsko, Paríž a Anglicko.
V roku 1600 pracoval v službách vojvodu Vincenza I. Gonzagu z Mantovy. Stal sa jeho dvorným maliarom, dozeral na vojvodovu zbierku a organizoval dvorné slávnosti. Pre miestny jezuitský kostol zhotovoval rozmerné kompozície a portréty významných osobností.

V roku 1601 odcestoval do Ríma a dostal prvú veľkú verejnú zákazku na výzdobu kaplnky sv. Heleny v kostole Santa Croce di Gerusalemme, kde vytvoril tri oltárne maľby. V rámci svojej prvej diplomatickej misie odcestoval v roku 1603 do Španielska. Ako dar niesol kópiu talianskeho obrazu - portrét „Vojvoda z Lermy na koni“. Kráľ bol obrazom nadšený a zadal Rubensovi zákazku na sériu podobizní „Dvanásť apoštolov“.  

Návrat do Antverp

V roku 1608 opustil Rubens Taliansko, nakoľko mu ochorela matka. Zomrela ale ešte pred jeho príchodom a do Talianska sa už maliar nikdy nevrátil.
Po príchode do Antverp upustil od maľovania na plátno a vrátil sa k tradičným flámskym metódam. Tie spočívali v nanesení svetlého podkladu na drevo a až potom v maľovaní. Táto technika dodávala farbám viac lesku.

O uvoľnenie Rubensa zo služieb mantovského vojvodu musel požiadať flámsky arcivojvoda Albrecht. Žiadosti bolo vyhovené a od roku 1609 sa stal dvorným maliarom arcivojvody Alberchta a Isabelly, regentky Holandskej (po smrti Albrechta v roku 1621 bol diplomatickým spojencom vojvodkyne). Až potom obdržal výnimočné povolenie, aby sa mohol usadiť v meste.

Umelcove rôznorodé nadanie

Rušný umelcov život bol naplnený zmysluplnou a činorodou aktivitou. Rubens bol obdarený množstvom intelektuálnej i fyzickej energie, inteligenciou a talentom. Dokázal pracovať spôsobom, kedy sa naplno venoval viacerým činnostiam súčasne. Obdiv získaval nielen kvôli maliarstvu, ale aj jeho neobyčajným znalostiam. Bol jazykovo veľmi zdatný, už ako chlapec hovoril po nemecky, flámsky, taliansky a francúzsky. Neskôr sa naučil po latinsky, španielsky, grécky a niekedy písal aj po anglicky. Pracoval ako diplomat, mal literárne
vzdelanie (bol spisovateľom), prezieravý zmysel pre obchod a stal sa aj skúseným zberateľom. Okrem obrazov rôznych majstrov - v jeho kolekcii sa objavilo 10 originálnych a 33 kópií Tizianových diel - zbieral mince, pečate, drahé kamene, mramorové antické sochy a veľa ďalších predmetov. Mal prezieravý zmysel pre obchod, organizačný talent, viedol a zakladal rôzne maliarske dielne, ktoré sa preslávili po celej Európe. Navrhoval slávnostné dekorácie a tapisérie, titulné strany kníh i knižné ilustrácie. Vytvoril početné podklady pre architektov a sochárov. Tento kultivovaný a vzdelaný umelec sa vášnivo zaoberal antikou.

Aj po ľudskej stránke to bol výnimočný muž s pevným charakterom, ľudským vystupovaním, mimoriadne pracovitý a dôveryhodný. Mal záľubu v nežných rodinných portrétoch.

Ženské akty  

Rubens namaľoval najväčší počet obrazov zobrazujúcich nahé ženské telo. Žiadny z nich však nie je nenamaľovaný ako ležiaci akt. Mal schopnosť skvelého vystihnutia podoby ľudského tela a darilo sa mu vyjadriť jemné odtiene pokožky. Obdivoval oblé proporcie ženského tela a nikdy ich neidealizoval. Jeho postavy žien aj mužov kypeli životom, zmyselnosťou, energiou a zdravím. Ženské postavy vyzerajú mocne (pripomínajú Michelangelove postavy, ale Rubens maľoval viac nahé ženské telá ako mužské). Ku koncu života preferoval intímnejšie formy so skrytými významami.

Mimoriadne šťastné manželstvo

V roku 1609 sa umelec oženil s Isabellou Brandtovou, dcérou slávneho advokáta, s ktorou mal mimoriadne šťastné manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti, dcéra Clara Serena (zomrela v roku 1623 vo veku 12 rokov) a dvaja synovia.

Krátko po svadbe vznikol autoportrét s manželkou, „Autoportrét s Isabellou Brantovou v besiedke s ružami z Jericha“. V roku 1611 si zakúpil prekrásny veľký dom s obrovským pozemkom, ktorý zmenil na renesančný palác s pestovanou záhradou a dvoma ateliérmi. Umiestňoval tam svoje cenné umelecké diela, z ktorých zostavil zbierku.

Smrť manželky - únik v cestovaní a práci

V roku 1626 zomrela Rubensova prvá manželka vo veku 34 rokov (pravdepodobne na následky moru). Únik hľadal nielen v cestovaní, ale viac sa venoval maliarstvu a nakoľko bol v Európe známy ako diplomat, ujal sa diplomatickej práce. Vojvodkyňou Isabellou bol vymenovaný za štátneho tajomníka a v roku 1627 podnikol cesty do Španielska a Anglicka. Za portrét „Filipa IV. Španielskeho“ bol povýšený do šľachtického stavu. Vďaka úspešnému mierovému vyjednávaniu medzi Anglickom, Španielskom a Holandskom mu bola v roku 1630 anglickým kráľom Karolom I. udelená rytierska hodnosť.

V roku 1635 dokončil v Anglicku deväť stropných malieb pre zrekonštruovaný Royal Banqueting House vo Whitehalle.

Druhé manželstvo

V roku 1630 sa maliar znovu oženil s len šestnásťročnou Hélenou Fourmentovou, dcérou bohatého antverpského obchodníka s hodvábom. Mal s ňou päť detí (z toho jedno dieťa sa narodilo 8 mesiacov po maliarovej smrti). Žil v rozľahlej usadlosti vo Wapper. Svoju mladú manželku maľoval veľmi často a zobrazoval ju v najrozličnejších situáciách a postojoch. Jej krása a pôvab najviac vynikli na plátnach spolu s deťmi. Medzi jeho znamenité portréty patrí „Helena Fourmentová so synom Fransom“.

Po odchode z diplomatických služieb v roku 1633 sa Rubens venoval výlučne objednávkam veľkých obrazov, nástenných dekorácií a kobercov. Pre svoje potešenie namaľoval rad majstrovských diel, portrétov manželky a detí. I v tomto období vytvoril niekoľko obrazov s antickými námetmi a náboženské obrazy. V roku 1635 zakúpil zámok v Mechelen.

V posledných rokoch sa rozvinul umelcov záujem o krajinomaľbu, ktorú maľoval sám (bez účasti ateliéru), zrejme pre radosť. V roku 1636 začal pracovať na jednej z najväčších objednávok, ktorú tvorilo 120 malieb s mytologickou tematikou pre poľovnícke sídlo španielskeho kráľa Filipa IV.  (Torre de la Parada). Pre zhoršujúci sa zdravotný stav a problémy s pravou rukou však väčšinu prác zadal pomocníkom - niekoľko rokov trpel na artritídu.

Veľkolepý maliar Petrus Paulus Rubens zomrel 30. mája 1640 v Antverpách a pochovaný je v Kostole svätého Jakuba.

Rubensov odkaz

Rubensova tvorba je individuálna a mala obrovský vplyv na jeho súčasníkov i nasledujúce generácie (Delacroix, Renoir). Zanechal po sebe osobnú umeleckú spoveď v maľbách z rodinného prostredia. Svoju lásku k rodine, dvom krásnym manželkám a deťom prezentoval vo svojich obrazoch a svoje deti používal rád ako modely. Rysy obidvoch jeho manželiek sa nachádzajú vo všetkých jeho ženských postavách.

V dvojportréte s prvou manželkou zaviedol hneď niekoľko noviniek. Vytvoril veľkorysú kompozíciu pózujúcich v honosných elegantných šatách, realizoval v životnej veľkosti celé postavy, znázornil vzťah manželov gestom plných citov a zobrazil symbolické gestá manželov.

Významné diela

Tanec sedliakov (1630), Tri Grácie (1625), Romulus a Remus s vlčicou (asi 1617 - 18), Rubens a Isabella Brantová (1609 - 10), Bitka Amazoniek (1616 – 18), Opitý Silén (1616), Portrét dcéry Kláry Sereny (1616 – 17), Krajina s dúhou (asi 1635), Záhrada lásky (okolo 1632), Helena Fourmentová s deťmi (1636), Samson a Dalila, Snímanie z kríža (1611 – 14), Paridov súd (1638 – 39),  Vztýčenie kríža (1610-11) – veľká oltárna maľba, triptych

Peter Paul Rubens Peter Paul Rubens - The Artist and His First Wife, Isabella Brant, in the Honeysuckle Bower

Únos Leukippových dcér (okolo 1618) - mytologický výjav únosu kráľovských dcér s erotickým podfarbením, znázornenie pohybu predstavuje maliarovu technickú virtuozitu.


07leucip

Mier a vojna (1629) – obrazom oslavuje mier. Bol darom pre anglického kráľa Karola I. na rozlúčku po úspešnom londýnskom jednaní o uzatvorení mieru medzi Anglickom a Španielskom.
Léda (asi 1601- 02) – zmyselná interpretácia klasického mýtu (Jupiter má podobu labute)
Návrat márnotratného syna (asi 1618) – netradičné prostredie farmárskeho dvora
Následky vojny (1637 – 38) - obraz namaľovaný v záverečnej etape svojho života pre toskánskeho veľkovojvodu
Jesenná krajina so zámkom Steen (1636) - kontrast okrovo hnedej farby a zlatavej farebnosti v spodnej časti obrazu, svetelné odľahčenie striebristej farby oblohy v pozadí. Farebnosť je typická pre jeho neskoršiu zrelú tvorbu.

Peter Paul Rubens 060

Klaňanie troch kráľov (1609) - vyznačuje sa mimoriadnym množstvom a rozmanitosťou postáv a bohatstvom detailov
Veľký Posledný súd – koloristicky dokonale spracované dielo, voľba farieb zodpovedá celkovému radeniu i detailnému výkladu aktov  
Helena Fourmentová v kožúšku (1636 – 38) – portrét poloobnaženej manželky, kožúšok zvýrazňuje ženin pôvab. Dielom vzdal hold kráse tela svojej druhej manželky (postojom i  gestom zámerne pripodobnená antickej Venuši)

Peter Paul Rubens 019

Použité zdroje

  • Velikáni výtvarného umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava, 1996)
  • Juliet Heslewoodová, Kapitoly z dejín maliarstva (vydavateľstvo Slovart, s.r.o., Bratislava, 1995)
  • Ivo Krsek: Petrus Paulus Rubens (vydal Odeon, nakladatelství krásné literatury a umění, n.p., Praha, 1990)