Vlastným menom Hilaire Germain Edgar de Gas (1834-1917) bol francúzsky maliar, grafik a sochár. Bol jedným z hlavných predstaviteľov impresionizmu, aj keď nepoužíval ich techniky. Jeho dielo bolo impresionistické iba v určitých aspektoch. On sám sa za impresionistu nikdy nepovažoval, hoci bol hlavným iniciátorom výstav. Jeho impresionistické poňatie sa prejavovalo skôr v atmosfére ako v technike, ostával v podstate na pozíciách realizmu. Nezdieľal ani ich názor na vykresľovanie účinkov zmien svetla a atmosféry. V svojej práci veril na spontánnosť a náhodné efekty.
Degasov prístup k tvorbe
Odmietal sa riadiť názorom ostatných a bol presvedčený, že obraz je predovšetkým výtvorom umelcovej fantázie. Bol jedným z prvých maliarov, ktorý umelecky znázornil efekty nového plynového osvetlenia. Pri tvorbe uprednostňoval umelé svetlo divadelných rámp a lokálov. Degasa zaujímal vzťah medzi farebnými tónmi, ktoré uvoľňujú nové dojmy nespútanými líniami. Voči maľbe v prírode mal nedôveru a nezáujem, ktorá sa časom vystupňovala až v averziu. Bol názoru, že keď je na obraze príroda, vyzerá umelo a nie skutočne. Trval na tom, že miestom vhodným pre tvorbu je ateliér.
Degas bol impozantná osobnosť úplne oddaná umeniu. Mal až encyklopedické znalosti nielen o výtvarnom umení a jeho dejinách, ale i o literatúre a hudbe. Bol veľkým obdivovateľom súčasného parížskeho života a do svojej tvorby sa snažil priniesť zdanlivo obyčajné námety. Priam očarený bol robotníckou triedou. Venoval sa maľbe ľudských postáv vo všetkých pozíciach a bol majstrom vytvárania kompozícií, v zachytení plynulosti predmetov v pohybe a svojich dojmov. Reprodukcie zvládal na vysokej úrovni a mal prirodzený zmysel pre pôvab. Pri zachytení tanca alebo motoriky hľadal pohyb, ktorý sa nezastavuje. Pri svojej práci sa spoliehal na spontánnosť a náhodné efekty. Vynikajúco vyobrazoval tanečníkov, vznešenú spoločnosť na konských dostihoch, žokejov, postavy v pohybe i ženské akty. Viac než polovica jeho pastelov a olejomalieb zobrazuje hlavne tanečnice (napr. Baletná škola, Koniec arabesky). Oveľa viac však maľoval obrazy so zákulisnou a intímnou tématikou ako tie, ktoré zachytávajú baletky pri predstavení.
Neskôr sa venoval motívu konských dostihov. Vo svojich dielach sa Degas zameriaval na spontánne a neplánované scény a nahodilosť letmého pohybu. Pri tvorbe bol ovplyvnený fotografiou a japonskej farebnej tlače (použitie neznámych uhlov pohľadu). Objekty skúmal zo všetkých strán, často akoby odrezal z postavy v štýle snímky. Jeho obrazy vzbudzujú dojem momentiek. Námety dokázal rozvinúť pomocou rozdielných postupov a zdôraznením rozdelenia plochy ju doviesť ku kompozičnej dokonalosti. Celý život študoval nahotu vo všetkých jej postojoch a v stave aktívneho pohybu. Hladal jedinečný systém línií, ktoré by čo najpresvedčivejšie a najpresnejšie vyjadrili určitý pohyb tela. Akt chcel oslobodiť od pózy.
Jeho vyobrazenie ženy sa vzpiera mytologickému i literárnemu poňatiu (ktorému dávali jeho súčasníci prednosť). Zaujímal sa o pohyb a farbu tela aktov. Použitím šrafovania s vytvorením trblietavých optických efektov rozkladá obraz do farebných blokov a pokožka na ňom svieti ako čistá farba obklopená žiariacim okolím. Pri maľbe často menil techniku a sám sebe tak robil vlastné vynálezy. Pastelové farby opakovane omýval, aby ich zbavil sýtosti. Svoje predstavy ponímal ako série obrazov do farebných blokov – čo vyvolávalo dojem neukončenosti. Na obrazoch mohol sledovať vplyvom svetla a pohybu vývoj určitej zmeny v čase (i v pohybe). Cieľavedome pracoval s pojmom séria, aby zdoraznil koncepčnosť svojho umeleckého prístupu.
Pri maľovaní používal techniku delenej maľby, ktorá mu umožňovala spochybňovať význam celku.Vyznačoval sa neobyčajnou presnosťou a jemnosťou kresby, uhlom dokázal nezvyčajne rýchlo a s istotou načrtnúť škicu. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali jeho otec, Manet, Lamothe, Ingres i ďalší maliari. V mladosti mu J. Ingres poradil, aby kreslil veľa línií a postavy so svojmi tieňmi, čoho sa aj držal. Dokázal previesť svoje náhodné a útržkovité vnímanie do vizuálnej podoby. Podstatný význam pre jeho vývoj a uvoľnenie štýlu mali dlhodobé návštevy Talianska a kopírovanie prác starých majstrov. Pre jeho historické obrazy a umelecký postup je charakteristické, že nie sú formované naraz, ale obrazy boli po častiach starostlivo zložené. Na jeho tvorbu mala v určitej miere vplyv i samota, ktorú často pociťoval a to nielen po smrti rodiny.
Degas používal pastel spočiatku len v skiciach, neskôr sa stal jeho obľúbeným umeleckým prostriedkom. Mnohí touto technikou opovrhovali. Spojenie čiernej uhľokresby a farebného pastelu bola pre neho výzvou k experimentovaniu. Veľakrát nebolo možné presne rozlíšiť, ktorú techniku práve použil – pastelom prerábal monotypy, tiež kombinoval pastel s olejomaľbou alebo kvašom (kvaš - maľba na papieri vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou a živicou; farby sú sýtejšie a hustejšie).
Život a umelecký rast Edgara Degasa
Edgar Degas sa narodil v Paríži ako najstarší z piatich detí. Jeho otec bol vedúcim filiálky súkromnej banky. Matka mu zomrela, keď mal trinásť rokov. Od roku 1845 navštevoval lýceum. Po maturite začal študovať v roku 1953 na právnickej fakulte, ktorú neskôr prerušil a uvedomil si, že sa chce venovať maľovaniu. Zapísal sa na kurzy pod vedením Louisa Lamothe. V roku 1855 bol prijatý na parížsku Akadémiu krásnych umení (Ecole des Beaux-Atrs), kde sa venoval maliarstvu a sochárstvu. Rád sa zaoberal historickou maľbou na veľkom formáte. Pri tejto tvorbe sa prejavil jeho vzťah k histórii a antike. Neskôr odišiel na študijnú cestu do Talianska. Počas pobytu tam namaľoval niekoľko portrétov.
Na cestách sa zoznámil s Edouardom Manetom a prestal maľovať klasické námety. Vo svojich dielach zobrazoval rozličné scény z prostredia veľkomesta (ulice, nočné podniky, cirkusy, nevestince a iné). V 70. rokoch veľa cestoval a navštívil aj New Orleans, rodisko svojej matky. V marci 1873 sa vrátil do Paríža. Degasove obrazy sa začali predávať prostredníctvom obchodníka s obrazy Durand-Ruela. Koncom roka sa stal členom novovzniknutého Združenia umelcov. Na jar roku 1873 zorganizoval výstavu (dnes známu pod názvom Prvá výstava impresionistov). Stále zreteľnejšie upúšťal od určitosti obrysu a jeho presné línie sa rozvoľňovali a už neboli pevnou hranicou predmetov ani tela. Líniu v kresbe postupne prestal vnímať ako tvar, ale stala sa pre neho spôsobom, ako tvar vidíme. V rokoch 1875-1885 vytvoril viac ako 300 monotypov. Táto technika, vyžadujúca rýchlu robotu, mu vyhovovala a rád využíval jej náhodné a prekvapujúce účinky. Až štvrtinu svojich pastelov vytvoril z druhých či tretích odtlačkov monotypov.
Monotyp
Monotyp ako zmiešaná technika kresby a tlačenej grafiky mu poskytoval experimentálny priestor, kde mal veľa grafickej slobody. Využíval veľa postupov – od kresby štetcom, vybodkovávania pomocou handričky, terkou, použitie rukoväte kefy alebo končekmi prstov. Technika monotypu prefarbeného pastelom mu umožnila voľnú improvizáciu farby cez svetlý alebo tmavý podklad. Na šiestej výstave impresionistov v roku 1881 predviedol verejnosti aj niektoré zo svojich sôch. Reakcie na jeho sochárske diela boli veľmi protichodné. V sochárstve boli jeho obľúbenými námetmi opäť kone v akcii, nahé tanečnice a ženy v intímnych pózach.
Modeloval známe voskové plastiky tanečníc a aktov, ktoré boli neskoršie odliate do bronzu. V roku 1888 napísal niekoľko sonetov o koňoch, tanci a speváčkach. V tomto období začal on sám považovať svoj život za „zbabraný“ a s pribúdajúcim vekom nešetril voči sebe kritikou. V roku 1892 sa konala za jeho života jediná samostatná výstava v Durand-Ruelovej galérii. V osemdesiatych rokoch sa jeho tvorba sústredila už len na baletné scény a umývajúce sa ženy. Jeho aktivity stále viac obmedzovala očná choroba, zrak sa mu výrazne zhoršil, ale o to viac sa venoval sochárskej činnosti. Okolo roku 1901 takmer oslepol, pracoval iba širokými ťahmi kried na veľkých formátoch alebo sa venoval retušiam skorších prác.
Degas mal veľký okruh známych a bol spoločenský. Chodieval k E. Manetovi, stretával sa s Renoirom a s priateľom Henrym Rouartom (ktorý zbieral jeho obrazy). Veľa priateliek - umelkýň mal aj medzi ženami, medzi ktoré patrili Suzanne Valadonová, Mary Cassattová, Berthe Morisotová. Nikdy sa ale neoženil ani neprežil veľkú a opätovanú lásku. Po smrti svojho priateľa Rouarta v roku 1911 a jeho vernej domácej Zoé Closierovej bol nútený kvoli demolícii odísť zo svojho ateliéru. Presťahoval sa na bulvár de Lichy, kde si nikdy nezvykol. Tu skončila celá jeho umelecká kariéra. Úplne slepý a čiastočne hluchý zomrel v roku 1917. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne v Montmartri. Vo svojej záveti nechal odkaz, ktorý bol prečítaný nad hrobom: „Mal veľmi rád maľovanie“.
Niektorí umelci sa o ňom vyjadrili, že bol najväčším géniom ich doby. Ako prvý z impresionistickej skupiny dosiahol uznania a povesti velikána umenia 19.storočia. Jeho kresby a sochy sú vystavované po celom svete.
Najvýznamnejšie diela
Hodina tanca, Ukrižovanie, Rodina Bellelliových, Manželia Morbilliovi, Žena s chryzantémami, Dvor domu v New Orleans, Pedikúra, Skúška spevu, U modistky, Kancelária bavlnárského závodu, V kaviarni, Orchester v opere, Pred tribúnou, Kolieska na dostihoch, Žokejovia pred štartom, Na dostihoch, Baletná skúška na javisku, Tanečná trieda, Tanečná skúška…
Spartské dievčatá vyzývajúce chlapcov na zápas - precízna choreografia celého výjavu,
zobrazenie umelcových túžob a obáv
Absint - jeden z najslávnejších obrazov (1876 – 1877). Dokonalá kompozícia, presne zachycujúca atmosféru miesta – smutná žena pri pohári absintu (nápoj chudobných)
Miss Lola v cirkuse Fernando – odsúva do pozadia cirkusovú atmosféru, sústreďuje sa na vznášajúcu sa artistku a architektúru kupole, pre zvýšenie autentickosti je uhol pohľadu zdola. Dôkladne vypracovaná kompozícia (veľmi dobre premyslená pozícia artistky, ukotvenie lana, na ktorom visí a priestorové riešenie cirkusovej kupoly).
Použité zdroje
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Edgar_Degas
- http://www.masterworksfineart.com/inventory/degas
- http://cs.wikipedia.org/wiki/Edgar_Degas
- Bernd Growe: Degas ( vyd.: Nakladatelství Slovart s.r.o., 2004)