Pierre-Auguste Renoir (1841 –1919) bol francúzsky maliar. Spolu s Monetom, Sisleym a Cézannom bol spoluzakladateľom impresionizmu. Líšil sa od nich ale motívmi, ktoré s obľubou maľoval. Kým oni sa venovali prevážne krajinomaľbe, Renoira najviac zaujímali ľudia. Rád zachytával šťastné momenty obyčajného života, rodinné motívy a celý život sa venoval maľbe aktov. Keďže nemal dosť financií, aby si najal profesionálne modelky, na jeho obrazoch sa prevážne objavujú jeho priatelia alebo ich rodiny. Venoval sa aj portrétom, rád maľoval ženy a deti.
Život a umelecký rozvoj
Narodil sa v robotníckej rodine, jeho otec bol krajčír. Svoje detstvo strávil blízko Louvru. Rodičia od malička podporovali jeho vášeň pre maľovanie. V trinástich rokoch sa začal učiť za dekoratéra porcelánu, kde sa prejavil jeho talent. Začal pracovať na maľbách čínskeho porcelánu a zároveň vytváral vlastné motívy. Cez obedňajšie prestávky chodil do Louvru a maľoval sochy alebo obrazy známych majstrov. Keď zaviedli mechanické zdobenie porcelánu, musel si hľadať prácu inde. Stal sa maliarom závesov s rôznymi náboženskými motívmi, vejárov a nástenných dekorácií. Od roku 1862 začal študovať na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži, kde sa zoznámil s ďalšími budúcimi maliarmi. V auguste 1870 vypukla prusko-francúzska vojna a Renoir musel nastúpiť do armády. Na front sa však nedostal, vrátil sa do Paríža a začal opäť maľovať. V tomto období sa venoval maľbe rušných promenád. Často sa stretával s Monetom, Sisleym a s Pisarrom, aby spoločne maľovali v plenéri (maľovanie v prírode podľa skutočnosti).
Société d´artistes
Založili spolu Société d´artistes - združenie, ktoré v roku 1874 usporiadalo prvú výstavu impresionistov. Kritika ich obrazy zmietla a výstava skončila katastrofálne. Toto združenie sa rozpadlo, ale napriek tomu sa začalo o ich obrazy zaujímať niekoľko zberateľov obrazov. Patrili k nim manželia Charpentierovci, ktorí podporovali Renoira v ďalšej tvorbe. Predstavili ho významným osobnostiam, ktorí si u neho objednali portréty. Až v roku 1879 prišiel pre Renoira na Salóne úspech - vystavoval obraz Pani Charpentierová s deťmi. Porota ho prijala a jeho meno začalo priťahovať na Salón významných klientov. Bohatí klienti pozývali Renoira na návštevu a tak umelec začal cestovať do Alžírska, neskôr do Španielska a Talianska.
Po návrate z týchto krajín sa dostal Renoir do umeleckej krízy, spôsobenej dojmami z ciest, pri ktorých hľadal nový štýl a inšpiráciu. Nasledujúcich desať rokov vyvíjal svoju maľbu. Cesty ho obohatili o skúsenosti, ktoré sa prejavili v štýle maľovania a tiež na jeho obrazoch. Bohatší o zážitky z ciest začal maľovať postavy umiestnené na svetlejšom pozadí s výraznými kontúrami, ktoré pripomínali talianske fresky.
Diela zobrazujúce rodinu
Renoir bol dlho slobodný, ale jeho vzťah k ženám sa zmenil až keď sa priblížil k štyridsiatke. V roku 1879 sa zoznámil s mladou Aline Victorine Charigotovou. O šesť rokov neskôr sa im narodil prvý syn Pierre. Svadbu však mali, až keď mal chlapec päť rokov, keď sa zlepšila Renoirova finančná situácia. Mali spolu troch synov (jeden z nich, Jean Renoir, sa stal veľmi známym, úspešným francúzskym režisérom). Vo svojich dielach sa začal opäť vracať k svojej predchádzajúcej farebnosti. Obrazy, zachytávajúce jeho rodinu, priam žiarili svetlom, farbami a optimizmom.
V roku 1892 kúpila Akadémia krásnych umení obraz Dievčatá pri klavíri, čo bolo pre umelca veľkým vyznamenaním. V tomto čase ho začalo trápiť zdravie, objavila sa bolestivá artritída a čoraz častejšie záchvaty. Nakoniec sa v roku 1907 usadil v dedinke Cagnes, kde kúpil statok Les Collettes neďaleko Nice. Tam strávil zvyšok svojho života. Maľoval, aj keď mu to bolestivá choroba takmer znemožňovala už iba posediačky v záhrade svojho domu. S postupom reumatizmu začal byť odkázaný na invalidný vozík a neskôr už nebol schopný maľovať na klasické plátna. V neskoršej fáze života sa zaoberal sochárstvom, s ktorým sa pohrával už na začiatku svojej kariéry. Kvôli chorobe svoje návrhy osobne nerealizoval. Jedinou sochou, ktorú vytvoril vlastnoručne, je busta jeho najmladšieho syna (1908). Preslávili ho až bronzy na sklonku života. Prevažne sa na nich venoval aktom za pomoci asistenta (Richarda Guina), ktorý bol dostatočne prispôsobivý i talentovaný. Ku koncu života v roku 1919 naposledy navštívil Louvre, aby videl visieť svoje diela vedľa starých majstrov. V tom istom roku dostal vyznamenanie Čestnej légie. Zomrel 3.decembra 1919 v dedinke Cagnes Sur Mer.
Počas takmer šesťdesiatich rokov svojej tvorby dokončil okolo šesťtisíc obrazov. Je to jedno z najrozsiahlejších životných diel maliara, pre diváka veľmi zrozumiteľných. Pri tvorbe sa spoliehal na vlastné pôsobenie farby. Krátkymi a mäkkými ťahmi štetca a jemným odtieňovaním farieb dosiahol hmlistých kontúr, ktoré spolu splývajú a kde už nie je možné rozpoznať podrobnosti. V roku 1880 sa odvrátil od prostého vyjadrenia dojmov a zameral sa na vedomú a jasnú stavbu obrazu. V posledných rokoch svojej tvorby sa vrátil k voľnej impresionistickej farebnej maľbe.
Najznámejšie diela
Dievčatá pri klavíri, Akt ožiarený slnkom, Hostinec u matky Anthony, Váza s kvetinami, Diana, La Grenouillère, Prechádzka, Moulin Huet, Lúčna cesta, Lóža, Portrét Clauda Moneta, Hojdačka, Raňajky, Dve dievčatá v čiernom, Manželia Sisleyovci, Zátoka v Saint Martin, Guersney, Pani Charpentierová s deťmi, Dáždniky, Veslári z Chatou, Ženský akt v slnečnom svetle
Tanec v Moulin de la Galette (1876) - pózovali mu jeho priatelia, zamiešaní vo veselo sa baviacom dave. Postavy sú zaliate slnečným svetlom, ktoré sa odráža na ľuďoch, ich šatách i na všetkých predmetoch naokolo. Osoby v popredí sú namaľované výrazne, kým postavy v zadnej časti obrazu sa rozplývajú. Zdá sa, akoby sa osoby na obraze v hre svetiel chveli.
Raňajky veslárov (1881) - scéna na terase rovnomennej reštaurácie ožíva vďaka pohľadom, ktoré sa križujú pod plátenou strechou. Pózovali mu na ňom jeho priatelia. Toto dielo malo veľký úspech, objavilo sa aj na VII. Výstave impresionistov
Líza so slnečníkom - bol kvalifikovaný porotou Salónu na výstavu
Tanec v Bougival - séria obrazov tancujúcich dvojíc
Dve kúpajúce sa ženy - v roku 1887 ho vystavil na Salóne.
Použité zdroje
- http://www.eantik.sk/autor/2066/renoir-piere-auguste/
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Pierre_Auguste_Renoir
- Anna-Carola Kraussová , Dějiny malířství od renesance k dnešku