Édouard Manet žil v rokoch 1832-1883. Pochádzal z parížskej vyššej mešťanskej vrstvy. Študoval na gymnáziu, jeho otec chcel z neho mať právnika. Strýko však čoskoro rozpoznal jeho maliarske nadanie a tak Maneta odporučil na mimoriadne hodiny kreslenia priamo na gymnáziu. Často s ním navštevoval múzeá a galérie a tu sa Manet učil umeniu starých majstrov. Miloval diela Velázqueza, Tiziana, Delacroixa a Courbeta. Z nich vychádzal i v mnohých svojich dielach. Neskôr študoval maliarstvo u francúzskeho dvorného maliara Thomasa Coutura (1850-1856), ale odtiaľ kvôli nezhodám odišiel. Jeho majster bol presvedčený, že bol až príliš osobitý. Odišiel preto na študijné cesty do Rakúska, Holandska, Španielska a Talinska.
Obzvlášť silno na neho zapôsobila španielska tvorba, ktorá ho na dlhšiu dobu ovplyvnila. V necelých päťdesiatich rokoch ho začali trápiť reumatické záchvaty. Choroba rýchlo postupovala a mal čím ďalej väčšie problémy s veľkými plátnami. V tomto období vzniká množstvo zátiší a akvarelov. Až do konca života bojoval v umeleckom svete o svoje uznanie. Názory na jeho tvorbu sa rôznili.
Maľoval realisticky a klasicky, ale v dielach je patrný myšlienkový a námetový posun – volil moderné dobové námety, zobrazujúce súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarní, barov atď. Mnohé obrazy, v ktorých kladol napríklad ženské akty do súčastnosti, vzbudzovali veľké škandály. Mladým impresionistom imponovali na Manetových prácach moderné, v tej dobe aktuálne témy. Používal svetlé, svietivé farby a voľný spôsob nanášanie farby proti sebe v zjednodušených plošných tvaroch bez tieňovaných prechodov. Farby miešal tradične na palete. Dával prednosť plošnému maľovaniu a kládol dôraz na čisté kontúry. Používal aj čiernu farbu a nemaľoval prednostne krajiny, ale ľudí. Plošný spôsob maľby a konturovanie jednotlivých prvkov vyvolávajú dojem, že osoby na obrazoch sú si navzájom cudzie a nemajú k sebe žiadny vzťah.
Manet svoje postavy pojednával ako súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život. V prvom rade ich považoval za kompozičné hodnoty na ploche obrazu, ľudia na nich ustrnuli v určitých pózach. Kompozície jeho obrazov pripomínajú fotografické momentky. Jeho maliarska tvorba vzbudzovala v tom čase v umeleckom svete neustály rozruch. Rok pred smrťou sa konečne za dielo Bar vo Folies-Bergère dočkal všeobecného uznania. Je považovaný za otca moderného maliarstva. Sám seba však nepovažoval za impresionistu.
Medzi najznámejšie diela Édouarda Maneta môžeme zaradiť: Pijan absintu, Koncert v Tuileriách, Raňajky v tráve, Olympia, Zastrelenie cisára Maxmiliána, Balkón, Bar ve Folies-Bergère.
Významné diela
Pijan Absintu
Pijan absintu bol prvý obraz namaľovaný na plátne. Išlo na ňom o reálne zachytenie pijana a nie o alegorické ztvárnenie. Samotný námet ale pôsobil v tej dobe dost neobvykle. Bola na ňom vidieť originálna technika i štýl. Farbu nanášal v širokých plochách. Predstavil ho na umeleckej výstave porote Salónu, kde mu bolo veľa vyčítané. Ako autor nebol na Salónu nikdy príliš pochopený.
Edouard Manet - The Absinthe Drinker - Google Art Project, Édouard Manet [Public domain or Public domain], via Wikimedia Commons
Raňajky v tráve
Raňajky v tráve (1863) - olej na plátne, najznámejší Manetov obraz. Je to akt mladej krásnej ženy pri raňajkách v prírode s dvomi oblečenými pánmi. Plocha obrazu nie je myslená z pohľadu perspektívy, ale ako keby sa približovala k divákovi. V tomto diele spojil dôverne známu náladu nedeľných výletov a u mešťanov tak obľúbených piknikov s prostitúciou, ktorá sa usídlila v parížskom okolí. Obraz vyvolal u ľudí pobúrenie, výsmech a škandál. Bol odmietnutý tiež porotou oficiálnej umeleckej výstavy. To, že vedľa dvoch oblečených mužov sedí nahá žena, bolo brané ako pohoršujúce a umeniu nevhodné. Obraz Raňajky v tráve bol vystavený na Salóne odmietnutých.
Edouard Manet - Luncheon on the Grass - Google Art Project, Édouard Manet [Public domain or Public domain], via Wikimedia Commons
Koncert v Tuileriách
Koncert v Tuileriách – zobrazenie slavného miesta stretnutia elegantného Paríža, kde rád chodil i sám Manet. V tej dobe sa znázornenie publika a spoločnosti považovalo za druhoradé a vhodné iba ako ilustrácie do časopisov a reportáží. Tento obraz verejnosť veľmi pobúril. Je na ňom zaznamenaný nový spôsob maľby – neviditeľný ťah štetcom. Odmieta dokonalú akademickú maľbu, kde nie je dôležité, či pozeráte na obraz zblízka alebo z diaľky. Chcel, aby ľudia pozerali umelecké diela z diaľky a zachovali si tak uctivý odstup namiesto toho, aby sa netrpezlivo niekam náhlili.
.jpg)
MANET - Música en las Tullerías (National Gallery, Londres, 1862), Édouard Manet [Public domain], via Wikimedia Commons
Chvála a hana veľkomestskej civilizácie
Chvála a hana veľkomestskej civilizácie (1881-1882) - olej na plátne. V tomto diele dosiahol svojho vrcholu jeho cit pre farebné harmónie a vylíčenie izolovanosti i neschopnosti kominikácie v modernej spoločnosti. Mladá barová čašníčka s nevýrazným, unaveným a neoprítomným pohľadom je opretá o pult a sleduje vír predajnej zábavy. Pred pultom stojí decentne oblečený pán. V rafinovanom uhle pohľadu ho je vidieť iba v zrkadle.
Ďalšie diela
- Mŕtvy toreádor - zobrazenie tienistej stránky býčích zápasov. Tejto téme sa venoval pomerne často.
- Olympia (1863) - ženský akt, parížska prostitútka čakajúca na zákazníka.
- Zastrelenie cisára Maxmiliána – maliarský dialóg ku Goyovej Poprave povstalcov
- Bar vo Folies-Bergère – posledný veľký obraz
- Namaľoval tiež portrét Emila Zoly, ktorý ho bránil proti kritike.
Použité zdroje
- http://cs.wikipedia.org/wiki/%C3%89douard_Manet
- Anna-Carola Kraussová, Dějiny malířství od renesance k dnešku