Jules Chéret

Chéret je prvou veľkou osobnosťou plagátu, vynálezcom nového umenia, objaviteľom nového farebného pútača, ktorý úplne nahradil staré vývesky. V Londýne uvidel na vlastné oči silu a účinok komerčnej reklamy, ale jej tlaku nepodľahol. Chéret zostal Francúzom a jeho plagáty slúžili skôr na osvieženie a obveselenie chodcov. Navyše mal i vyššie ambície maliara, ktoré u anglických komerčných grafikov neboli. Chéretov prvý zaznamenaný pokus o plagátové umenie pochádza z roku 1858 s názvom Orfée aux Enfres. Hoci tento plagát spôsobil v tých dňoch revolučne, bol to tmavý nepodarok s nevhodným farebným použitím. V nasledujúcich rokoch zlepšil Chéret techniku miešania farieb a zjednodušil aj svoje návrhy.

Chéretov plagát

Chéret mal vyššie ambície než iba plagátom informovať. Chcel do tejto informácie zakomponovať umenie a pozdvihnúť plagát do vyššej než len informačnej roviny. To sa mu podarilo v roku 1867, keď si v Paríži otvoril svoj vlastný tlačiarenský obchodík, v ktorom vznikol jeho prvý farebný plagát znázorňujúci Sarah Bernhardtovú ako princeznú Desireé v komédii La Biche au Bois pre Bal Valentino. Vieme, že Chéret vytvoril aspoň dve sady litografických kameňov s návrhmi pre Bal Valentino. Nebol to už iba plagát s nahromadenými obrázkami a doplneným textom. V tomto plagáte už existuje pohyb, činnosť ako jedno z Chéretových grafických tajomstiev. Chéret ovládal techniku litografie dokonale, mal ju perfektne zvládnutú a keď sa k nej pridala i vynikajúca kresba, bolo iba otázkou času, kedy sa jeho litografické plagáty stanú populárnymi. Plagát pre Bal Valentino sa stal skutočne prvým moderným plagátom, ktorý spĺňal všetky požiadavky byť plnohodnotným umeleckým dielom.

A tak, keď sa jeho plagáty objavili v parížskych uliciach, musíme si predstaviť ako na ne asi reagovali prví parížsky diváci. Bola to pre nich určite zábava. Jeho plagáty tak slúžili predovšetkým k osvieženiu a obveseleniu chodcov.

Chéret bol nielen vynikajúci umelec, ale aj schopný obchodník, jeho osobnosť ideálne spája profesiu litografa s pohotovým a zručným maliarom, ktorý vie svoje umenie okamžite ponúknuť. Vytušil možnosť spoločenskej požiadavky a v pravú chvíľu na ňu odpovedal. Nemali by sme u tohto umelca hľadať umenie kresby, maľby, obrazu, ale štýl doby, módy a ulice. Vedel, že ak chce so svojimi litografickými plagátmi uspieť, ak ich chce predať, musí prísť s niečím novým. Tým novým boli nádherné, bezstarostné, neodolateľné, radostne sa usmievajúce mladé ženy. Stali sa natoľko populárnymi, že francúzska verejnosť ich nazývala Chéretkami.

V roku 1899 bude dokonca umelcovi za zásluhy udelené vyznamenanie Čestnej légie. Až tak vysoko si Paríž cenil svojho majstra zábavy.

Chéretky

Keď Jules Chéret vytvoril v roku 1867 plagát pre Bel Valentino so Sarah Bernhardtovou, bolo jasné kto bude po dlhé roky stredobodom inšpirácie umelcov tvoriacich litografické plagáty. Bol to symbol ženy, znak novej modernej doby pričom každý umelec dúfal, že na svojom plagáte bude môcť zvečniť herečku, tanečnicu či speváčku, ktorá mu dopomôže ku sláve. Samozrejme, platilo to aj naopak. Nejedna z týchto dám sa chcela presláviť. Tak sa napokon aj stalo, každý dnes pozná rovnako dobre Sarah Bernhardtovú či Alfonsa Muchu.

Prvým umelcom, ktorý dokonale využil krásu ženského pôvabu vo svojich litografických plagátoch bol už spomínaný zakladateľ moderného plagátu, Francúz Jules Chéret. Tvoril grandiózne plagáty s nádhernými, ľúbeznými a pôvabnými dievčatami takmer v štýle rokoka, s impresionistickou farebnosťou, ktoré nadchli Paríž a priniesli nové impulzy pre vývoj plagátu. Text dáva určitým spôsobom kľúč k obrázku, tak ako to vidíme na Chéretovom plagáte Théâtrophone. Text je dokonale prepojený s obrazom, nenarúša celkovú harmóniu plagátu, svojou veľkosťou a červenou farbou núti diváka otočiť svoj zrak k stene či stĺpu na ktorom bol vylepený. Okúzľujúca mladá dáma so sladkým úsmevom typickým pre jeho Chéretky, v nádherných elegantných šatách drží v rukách slúchadlá načúvacieho zariadenia. Muž s cylindrom stojí vzadu, plagát ho predstavuje ako elegána. Tento plagát je výnimočný silou farebného výrazu, pretože Chéret viac obľuboval jemné, pastelové farby.

Chéretove plagáty na nás pôsobia veľmi príjemne. Vyžaruje z nich radostný životný pocit, šťastný okamih zastavenia sa na parížskom bulvári bez toho, aby nás rušil mestský hluk a náhlenie okoloidúcich. Ako maliar mal veľmi blízko k rokokovej maľbe, k Watteauovi, či k Benátčanovi Tiepolovi. Inšpiruje sa práve tradíciou 18. storočia, berie na seba rolu umelca, ktorý zabáva celú spoločnosť. Väčšina jeho plagátov mimochodom predvádza klasické watteauovské scény z výstupov tanečníkov, tanečníc, harlekýnov a artistov. V Chéretových plagátoch je nepochybne viac ľúbivosti, krásy než nápaditosti, ale to nijako neznižuje jeho významné postavenie otca moderného plagátu.

Chéret používal s obľubou iba základné, takmer pastelovo jemné farby – bledomodrú, žltú, zelenú a červenú rumelku, hoci niekedy siahol aj k výraznejším farebným odtieňom, no stále tieto štyri farby na jeho plagátoch prevládali. Aj po rokoch tieto plagáty žiaria zvláštnou sviežosťou ako veľké kytice na mestskom trhu. Jeho plagáty zalieva rovnaké svetlo ako impresionistické plátna namaľované v rovnakej dobe.

Motív ženy tvorí jeho hlavnú pozornosť, je jeho inšpiráciou, oslavou krásy a zmyslovosti parížskych salónov a bulvárov. Veľmi často sa jedná o tanečnicu, či ženu, ktorá na plagáte vyzerá akoby práve vytancovala zo sály na ulicu. Chéret objavil magické kúzlo ženy, jej vplyv v modernej reklame a preto vôbec nie je čudné, že nájde množstvo nasledovníkov. Celé Chéretove dielo je presýtené dráždivou vôňou parfémov a zahmlené zavíreným púdrom salónov.