Babylonská veža bola v 15. storočí častým motívom flámskeho umenia. Mnoho variant tohto diela dokladá obľúbenosť a aktuálnosť námetu. Pieter Brueghel st. (najvýznamnejší holandský renesančný maliar 16.storočia) tak nadviazal na jej dlhú tradíciu. Toto dielo je nadčasové a neoddeliteľne späté s jeho epochou. Bolo namaľované v roku 1563 olejom na drevenej doske.
Motív „Stavby babylonskej veže“ bol umelcom namaľovaný celkom trikrát, ale dochovali sa dva obrazy z toho istého roku. Prvá, veľká verzia sa nachádza vo Viedni. Druhá (malá verzia) je umiestnená v Rotterdame a umiestnenie tretej verzie, miniatúry zo slonovej kosti, nie je známe.
Hlavná myšlienka diela
Starozákonný príbeh o Babylonskej veži mal odovzdať určité biblické posolstvo. Dielo treba brať ako varovanie pred ľudským vyvyšovaním sa. Umelci vychádzali zo starozákonnej legendy, podľa ktorej nechal kráľ Nimrud (Noemov pravnuk) vystavať v Babylone vežu, siahajúcu až k nebesiam. Boh potrestal jeho pýchu a trúfalosť tak, že urobil zmätok v jazykoch.
Po Božom zásahu si stovky robotníkov, ktorí pracovali na stavbe prestali rozumieť a stavba musela byť zastavená. Rozpútal sa chaos a ľudia sa rozptýlili do všetkých koncov sveta. Stavbu veže potom už nikto nikdy nedokončil. Zmätok jazykov sa pre ľudstvo stal určitým mýtom, varujúcim pred nebezpečenstvom neskromnej ctižiadostivosti, nedostatku pokory a prílišnej pýchy.
Skrytá symbolika
Mnohé diela Pieter Brueghel st. upútavajú nezvyčajnosťou svojich fantastických námetov tak, ako to je napr. u dvoch variant „Stavby Babylonskej veže“. Keďže žil v časoch dramatických násilností a krutostí, náboženských, politických či intelektuálnych premien, mohlo isť týmto námetom o vyjadrenie nebezpečenstva, ktoré hrozilo jeho vlasti. V diele to symbolizuje znepokojujúci tieň stavby, ktorý vrhá na prístavné mesto. Metaforicky tak mohol byť motív obrazu pripodobnený k situácii v meste Antverpy (v ktorom žil niekoľko rokov).
Nastavenie varovného „zrkadla“ pre súčasníkov
Najslávnejšie diela maliara i tento obraz boli namaľované po jeho presťahovaní sa do Bruselu po tom, čo odišiel z Antverp. V tom čase bola objavená námorná cesta okolo Afriky a Ameriky, čo spôsobilo obrovský rozmach prístavných miest. V Antverpách pristávali ľudia z celého sveta a vládol tam jazykový zmätok. Mesto sa stalo významným finančným a hospodárskym centrom, v ktorom žili ľudia rozličných kultúr a náboženských vyznaní. V krátkej dobe sa rozvinulo do jedného z najväčších miest. Nachádzalo sa tam veľa rýchlo bohatnúcich obchodníkov, ktorí sa opájali samoľúbosťou. Tento príbeh umožnil Bruegelovi st. nastaviť varovné zrkadlo pre svojich súčasníkov pred pýchou.
Prvá (veľká) verzia obrazu
Veľká verzia „Stavby Babylonskej veže“ (114 x 155 cm) bola namaľovaná v roku 1563. Monumentálna stavba obrovských rozmerov sa mala stať výzvou pre nebesá. Dominantnú úlohu v kompozícii zohráva skalný masív. Hlavný príbeh „Stavby Babylonskej veže“ je umiestnený do krajiny. Mohutná stavba dvíhajúca sa do neba je oživená nezvyčajne realistickým znázornením prostých ľudí a krajiny. Veža siaha až po horný okraj obrazu. V jeho ľavej dolnej časti je vidieť prichádzajúceho kráľa so sprievodom.
Kamenári, ktorí pre neho pracujú, sa pred kráľom hlboko skláňajú. Na veži je s obrovskou presnosťou zachytených množstvo miniatúrnych robotníkov pracujúcich s mravčou usilovnosťou. Veľmi detailne je tiež spracované ich náradie a mesto vľavo od stavby. Po pravej strane je zachytené ústie rieky s loďkami, ktoré plávajú od mora. Môže isť o rieku, ktorá preteká Antverpami, ale tiež o metaforu (motív rieky možno chápať ako veľké dobrodružstvo). V spodnej časti veže sa nachádza niekoľko domčekov, konských povozov a pri brehu rieky vpravo je postavaný zámoček.
Fantazijný charakter stavby
Každá činnosť vyzerá sama o sebe ako zmysluplná, ale márnosť celého počínania je zrejmá. Umelec výtvarne skladá dohromady úplné začiatky s napol hotovými a úplne dokončenými úsekmi stavby. Vyzerá to, že výstavba i pád tohto diela, ktoré sa týči nad krajinu sú vzájomne späté. Zo všetkých elementov kompozície vyžaruje pocit neistoty. Babylonská veža predstavuje s jej vnútornými galériami a nedokončenými stavebnými prácami fantazijný charakter architektúry. Citlivým spojením svetla a farby splývajú miniatúrne detaily v jeden celok.Táto verzia je umiestnená v „Kunsthistorisches Museum“ vo Viedni.
Druhá (malá) verzia obrazu
Menšia verzia vznikla tesne po prvej verzii, v tom istom roku. Druhá verzia obrazu bola namaľovaná takisto olejom na dreve. S nevyčerpateľnou vynaliezavosťou a s presnosťou miniaturistu dokázal umelec na niekoľkých centimetroch (60 x 74,5 cm) znázorniť celú plochu mohutnej stavby, dvíhajúcej sa až po oblaky.
Tento obraz „Stavby Babylonskej veže“ prekrývajú temné,ťažké mraky prichádzajúce z pravej strany. V druhej verzii nevidieť kontrast medzi rozostavanými a hotovými časťami. Od prvej verzie sa odlišuje i tým, že nezobrazuje kráľovskú družinu ani mesto vľavo od stavby. Celé dielo vyzerá ponuro a do popredia vystupuje len obrovská veža. Na rozdiel od veľkej verzie je stavba jediným motívom obrazu, chýba spoločenský aspekt. Táto verzia obrazu sa nachádza v „Museum Boymans-van Beuningen“ v Rotterdame.
Použité zdroje
- Brueghel starší. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 56 (Praha, 2000)
- Anna-Carola Kraussová: Dějiny malířství od renesance k dnešku (vyd.: nakladatelství Slovart, 1996)
- Čížová Želmíra, Svet umenia: Autori, hnutia, štýly (vydavateľstvo Ikar, Bratislava, 2002)
- http://en.wikipedia.org/wiki/Pieter_Bruegel_the_Elder
- http://en.wikipedia.org/wiki/Museum_Boymans-van_Beuningen&usg=ALkJrhiVZyxjKigJ_mb98rDwGEYR6rHcsQ
- http://www.wikiart.org/en/pieter-bruegel-the-elder&prev=search
- http://en.wikipedia.org/wiki/Pieter_Bruegel_the_Elder&usg=ALkJrhhx-Nqi7_tMsc1hSlXFjWZWRgwK2A