Pieter Brueghel st. je považovaný za najvýznamnejšieho holandského maliara 16.storočia. Jeho diela odrážajú svet začínajúceho boja za oslobodenie Holandska (v tom čase bolo pod nadvládou Španielska). Sú naplnené nielen aktuálnymi problémami predrevolučného obdobia, ale venoval sa aj znázorneniu neprístojností a necností všetkých spoločenských vrstiev.

Filozofia tohto umelca vychádza z jeho pohľadu na svet, z jeho maliarskeho videnia prírody a ľudí, z jeho úsudku nad ľudskou slabosťou, pochabosťou, pýchou a sebaláskou. Púšťa sa do kritiky mravov a jeho diela sú veľkou meditáciou o svete. Bol označovaný za Pietra Bruegela „sedliackeho“, nakoľko s veľkým pochopením znázorňoval vidiek a gazdovský život. Jeho umenie je nadčasové, satirické, inteligentné i revolučné.

Nepresné životopisné údaje

O živote Pietra Brueghela st. existuje pomerne málo záznamov. Nie je známe, kedy a kde sa presne narodil. Miesto jeho narodenia sa pravdepodobne nachádza v Belgicku, v Brede. Podľa rôznych zdrojov je najpravdepodobnejší dátum jeho narodenia v rozmedzí rokov 1525 – 1530. Takisto nie je historicky doložené, z akých pomerov pochádzal a kto boli jeho rodičia. Podľa údajov prvého umelcovho životopisca Carela van Mandera bol v roku 1551 prijatý ako majster do maliarskej gildy (cechu) sv. Lukáša v Antverpách. Podieľal sa na činnosti antverpskej rétorickej komory -  literárneho klubu, ktorá zohrala zásadnú rolu v propagácii reformačných myšlienok. Bol žiakom Pietra Coecka van Aelsta (tento maliar sa orientoval na taliansku renesančnú tvorbu). Coeckova manželka, známa maliarka miniatúr, ho zasvätila do techniky akvarelu. Spoľahlivo je doložená až spolupráca Pietra Brueghela st. s Hieronymom Cockom, významnym rytcom a nakladateľom rytín. V rokoch 1555 – 1556 vytváral pre jeho grafickú dielňu početné predlohové kresby. Kedy však vstúpil do jeho dielne, nie je známe.

Umelcove cesty

V rozmedzí rokov 1551 - 1555 podnikol Pieter Brueghel st. cestu do Talianska. Cestou tam sa zastavil v Lyonu, kde zrejme pobudol dlhšiu dobu. Pobyt v Taliansku mal rozhodujúci význam pre jeho ďalší rozvoj. Učil sa zo starých diel talianskych umelcov a študoval antickú kultúru. Do Ríma prišiel v roku 1553 a stal sa blízkym priateľom a spolupracovníkom miniaturistu Giulia Clovia (Vasarim bol označovaný za „malého a nového Michelangela“). Tento jeho priateľ mal vo svojej zbierke niekoľko Brueghelových diel, okrem iného i malý obrázok na slonovine s námetom stavby Babylonskej veže (neskôr ju namaľoval ešte dvakrát, o tretej verzii nie je známe, kde sa nachádza).

Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Rotterdam) - Google Art Project Najznámejším dielom, ktoré je dokladom jeho talianskej cesty je „Pohľad na Neapol“. Namaľované bolo zo spomienok a kresieb, ale až 10 rokov po návrate z cesty. Je to jediné dielo, v ktorom sa vzdal moralistických tendencií. Zameral sa v ňom len na zachytenie krajiny, na more a lode. Do Antverp sa vracal cez Švajčiarsko v roku 1555. Z cesty Alpami si priniesol najsilnejšie zážitky. Na jeho vnímanie prírody hlboko zapôsobili pohľady na horské masívy a silné zážitky z mora, čo sa prejavilo v jeho neskorších dielach.

Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Vienna) - Google Art Project - edited

Popularizácia diel

Po návrate do Antverp sa Brueghel zaoberal predovšetkým rytinami a figurálnymi kresbami pre Cockove nakladateľstvo. Vytváral satirické alebo moralistické kompozície s grotesknými alebo fantastickými námetmi. Až neskôr sa venoval maľovaniu obrazov, umelcov prvý obraz je datovaný rokom 1557. Celé svoje maliarske dielo vytvoril v krátkom období 12 rokov. V raných obrazoch kládol dôraz na krajinu, kde sa kompozícia skladala zo skalných kulís. Detaily v Bruegelovej krajine vzbudzujú dojem reality, no ani v jednom z diel nie sú v pravom slova zmysle krajinomaľbou. Vytvoril rad moralistických obrazov, ktorých výjavy umiestnil do vidieckeho prostredia. V roku 1557 bohatší o nové skúsenosti realizuje pre Cockovu dielňu sériu kresieb venovaných siedmim smrteľným hriechom (výjavy zo života). Vydavateľ na to okamžite objednal ďalšiu sériu zasvätenú ctnostiam a nerestiam. Neskôr začal pracovať na ďalších veľkých projektoch. Jadro jeho tvorby predstavuju tri veľké obrazy vytvorené v rokoch 1559 – 1560: Holandské príslovia, Detské hry, Spor Masopustu s Pôstom. Vrcholným dielom je cyklus mesiacov, ale dokončených bolo len päť obrazov. Z týchto alegórií vytvoril monumentálne obrazy prírodneho diania.

Pieter Bruegel the Elder - The Dutch Proverbs - Google Art Project

Odchod do Bruselu a vplyv na  ďalšie generácie maliarov

V roku 1563 sa oženil s dcérou svojho prvého učiteľa, Maycken Coeckovou. Presťahoval sa do Bruselu, kde sa venoval prevažne žánrovej maľbe. Vznikla tam najvýznamnejšia časť jeho diel. Zomrel v Bruselu v roku 1569. Na smrteľnej posteli požiadal manželku, aby spálila jeho kresby s textom. Mal obavy, aby po jeho smrti manželka za jeho názory netrpela a nebola prenasledovaná. Vzhľadom na tieto obavy chcel zabezpečiť, aby boli najviac kompromitujúce materiály zničené.

Z manželstva mal dvoch synov, ale pred svojou smrťou ich nestihol naučiť maliarskemu umeniu. Stal sa ale zakladateľom celej dynastie Brueghelovcov (ich rad sa skončil až na konci 17.storočia). K maliarstvu sa obidvaja synovia predsa len dostali. V ich tvorbe je zjavný bezprostredný vplyv otca, venovali sa kopírovaniu jeho majstrovských diel. Vplyv zanechal i na Rubensovu a Rembrandtovu tvorbu.

Nezvyčajnosť námetov a originálna umelecká tvorba

Pieter Brueghel st. bol všestranne vzdelaný, veselý, vynaliezavý, ale i kriticky naladený umelec. Verne spodobňoval život a prostredie svojej doby.  Žil v časoch dramatických zmien, kedy sa menili predstavy o kozme i ľudskej spoločnosti. Mal rád príslovia, porekadlá a povrávky ľudových múdrostí. Satirický výsmech spájal s vážnymi a hlbokými myšlienkami. Vo všedných výjavoch uplatňoval spojenie realizmu a symbolizmu. Zaujímal sa o vnútorné princípy výtvarnej skladby a obzvlášť ho upútala príroda. Študoval dobové zvyklosti, často putoval po vidieku a vidieckych zábavách, ktoré sa neskôr stali hlavným zdrojom jeho inšpirácie. Jeho diela vťahujú diváka do deja obrazov. V biblických obrazoch sa zaoberá myšlienkou nezmyselného a hriešneho ľudského konania a to na pozadí krásnej krajiny. Podľa historikov možno v tomto ohľade jeho široké a obsažné vnímanie porovnávať snáď len s Michelangelom.

Priekopník holandskej žánrovej maľby

V tvorbe z neskoršieho obdobia Pietra Brueghela st. sú pod povrchom ukryté žánrovo poňaté každodenné výjavy. V jeho tvorbe sa hlavný výjav stráca v množstve žánrových postáv. Dokázal spojiť svoju smelú fantáziu s triezvym pozorovaním. Slobodne rozvíjal svoj vlastný originálny štýl, ale v jeho dielach pozorovať aj vplyv tvorbou ďalšieho holandského maliara, Hieronyma Boscha (ktorý však zobrazoval pekelné vízie). Dokázal jedinečne zachytiť atmosféru prírody. Rád maľoval rozľahlé, do ďaleka sa tiahnúce krajiny s odohrávajúcimi sa biblickými alebo mytologickými príbehmi. Často znázorňoval sedliakov a sociálne aspekty života. Človeka nezobrazoval ako jednotlivca, ale skôr ako súčasť spoločnosti. Pre jeho maliarsku tvorbu zostala príznačná symbolická a alegorická forma.

Pieter Bruegel d. Ä. 030

Moralizujúca tendencia obrazov

Diela Pietra Brueghela st. obsahujú spravidla dva myšlienkové plány a dve posolstvá, ktoré sú  vzájomne úzko späté. Na jednej strane to je radosť z pestrého zovňajšku sveta, z odhaľovania pútavých i komických podrobností. Na druhej strane nabádajú k premýšľaniu tým, ako konfrontuje ľudské osudy a jednanie (podľa vtedajšieho presvedčenia mal mať obraz dva ciele – potešenie a úžitok). Stále viac sa obracal k nerestným javom, ktoré zobrazoval formou podobenstva so silne moralizujúcou tendenciou. Všetky obrazy znázorňujú a hodnotia svet a sú strhujúcim podobenstvom o ľudskej povahe a údelu. Sú prekvapivo moderné a pretvárajú vtedajšiu hierarchiu hodnôt. V biblických obrazoch sa často zaoberal myšlienkou nezmyselného a hriešneho ľudského správania. Spájal človeka s prírodou, životnými podmienkami a sledoval zhovievavo i kriticky ľudské konanie v najrôznejších situáciách a podobách. Zamýšľa sa nad úbohosťou, smiešnosťou a tragickou komédiou ľudského bytia. Jeho názor akoby ustupoval do pozadia pred presvedčivosťou toho, čo spodobňuje. Komické výjavy zo života sú dôkladne premyslené. Každému jeho obrazu sa môžeme zároveň smiať i nad ním filozofovať.

Prevratný spôsob používania farby

Flámski maliari vytvárali priestorovú hĺbku pomocou nanášania lazúry. Pieter Brueghel st. vytváral priestorový efekt pomocou farby a to modifikáciou jej hustoty. Zistil, že pokiaľ nanesie farbu v tenkej vrstve ľahkými dotykmi štetca, pôsobí maľba kľudným dojmom a vznikne jemná krajinomaľba. Pri nanesení farby v hrubej vrstve to dodá obrazu expresivitu.  Farba sa stala zjednocujúcim prvkom Brueghelových diel. Často vytváral miniatúrnu drobnomaľbu vedľa voľných ťahov širokým štetcom. Starobylosť jeho výtvarných prejavov bola zámerným archaizovaním, premysleným využívaním starých foriem k novému účinku.

Významné diela

Pád anjelov (1562), Stavba Babylonskej veže (1563), Nesenie kríža (1564), Sčítanie ľudu v Betlehéme (1565-67), Kľaňanie troch kráľov (1567), Betlehémske vraždenie neviniatok, V zemi peciválov. V dielach Sedliacky tanec, Zem blahobytu a Mrzáci obmedzuje počet osob, ich postavy zväčšuje a uvádza ich do pohybu.  
alegória Veľké ryby požierajúce malé - všeobecne zrozumiteľný motív, malí a slabí sa často stávajú obeťami veľkých a mocných
Ikarov pád (okolo roku 1555) - znázornenie fantastickej krajiny s realistickými detailami. Mytologická téma v názve i v drobnom detaile, kde sú zobrazené nohy Ikara pri páde do vody. Motív vychádzajúceho slnka bezprostredne spätý s mytologickou témou.

Pieter Bruegel de Oude - De val van Icarus
Neresti a Ctnosti (1557-1559) - vynaliezavé a motivisticky bohaté cykly. Vytvoril kresby siedmich smrteľných hriechov a ctností. Abstraktné pojmy rozviedol do žánrových výjavov života. Tieto diela mali úzky vzťah k literatúre, odvolávajúc sa na biblické myšlienky a ľudové príslovia.
Holandské príslovia (1559) - vrcholné dielo, je to zábavná ilustrácia ľudových výrokov. Nezobrazuje ľudovú múdrosť, ale nezmyselnosť, zlomyselnosť a podlosť ľudského konania. V zábere podanom z vtáčej perspektívy medzi vidieckymi domami, krčmou a starou vežou rozmiestnil desiatky postáv a figurálnych skupín, ktoré zobrazujú holandské príslovia. Celý dej je znázornený okolo krčmy U prevráteného sveta, ktorá je označená zemeguľou s krížom obráteným dolu. Slepec je podobenstvom ľudského omylu. Hlbší zmysel má i zdanlivo náhodné rozmiestnenie jednotlivých skupinek. Dej vytvára kontrast s pôvabnou krajinou v pozadí a riečnym údolím zaliatom slnkom. Mnohé výjavy z tohto obrazu sa objavujú aj v iných dielach.
Detské hry (1559) - svojim námetom a prevedením pôsobí obraz veselejším dojmom (použitie jasnejších tónov farieb). Hry sú videné ako podobenstvo nezmyselnosti a márnosti sveta. Dielo je alegóriou bláznivého a zlého sveta. Pravdepodobne i farby mali symbolický význam, modrá znamená podvod, lož a bláznovstvo, červená neveru a nevychovanosť. Tak ako Holandské príslovia sú alegóriou prevráteného, zlého sveta.

Pieter Bruegel the Elder - Children’s Games - Google Art Project
Spor Masopustu s Pôstom (1559) - obraz sa stáva podobenstvom vtedajšieho sveta a jeho názorových konfliktov. S nadhľadom zobrazuje humorný výjav medzi oboma predstaviteľmi, nestriedmu žiadostivosť medzi obžerstvom a tvrdou odriekavosťou, konflikt medzi krčmou zobrazenou vľavo a svetom kostola vpravo. Znázornené sú dve početné skupiny, ktoré vytvárajú veľký sprievod prívržencov Masopustu a ďalší sprievod prívržencov Pôstu. Masopust zobrazuje tučný krčmár, Pôst stelesňuje vyziabnutá žena, spodobnená ako škaredá čarodejnica. Obe strany sú podané satiricky, ide o vyhrotenie protikladov a ľudských sklonov. Mnohé, zdanlivo žánrové podrobnosti majú zároveň symbolický význam a dodávajú obrazu celkový zmysel (napr. žena kráčajúca so zhasnutým lampášom znamená zatemnenie srdca i ducha, symbol bláznovstva a nie viery).
Triumf smrti (okolo 1562) - každý detail v tomto odstrašujúcom diele je výjavom samým o sebe. Desiatky individuálnych osudov sú dômyselne spojené s masovým dianím. V tomto obraze nadobudla pochmúrna myšlienka smrti bezútešnú a krutú podobu. Zobrazená je holá, hrozivo pôsobiaca krajina, z ktorej stúpa dym. V pekelnej krajine kosia kostlivci na koňoch zástupy ľudí a vháňajú ich do obrovskej pasce, odkiaľ niet úniku. Smrť napáda všetky společenské vrstvy, moc a láska stoja na prahu zániku.

Thetriumphofdeath
Zem blahobytu – je sarkastickou kritikou spoločenskej a politickej situácie, ale predovšetkým individuálneho ľudského zmýšlania a konania. Traja muži s atribútmi vzdelancov ležia na zemi zdolaní obžerstvom (z koláčov rastú kaktusy, bežiace bravčové) sú satirou na neviazanosť.
Podobenstvo o slepcoch (1568) - symbolizuje osud ľudí, ktorí sa odvrátili od kresťanskej pravdy
Vidiecka svadba (okolo roku 1568) - všetky detaily sú zmenšené. Na obraze je zobrazených plno ľudí i činností, vzadnej časti sa snaží množstvo ľudí dostať dovnútra, ale napriek tomu nevyzerá obraz preplnený.
Zvrhnutie padlých anjelov (1562) - alegória rozmanitých nerestí

Pieter Bruegel the Elder - The Fall of the Rebel Angels - Google Art Project
Bláznivá Markéta – umelecky najosobitejší výraz. Dielo je alegóriou lakomstva a nerozumných ľudských žiadostí.
Mesiace (1565) - dokonale ucelená výtvarná predstava, vhodným umiestnením postáv, osvetlením, ale i prispôsobením terénu potlačil rozpor medzi zobrazením ľudí a krajiny. Z celého cyklu sa zachovalo päť obrazov: Lovci v snehu, Pochmúrny deň, Senoseč, Žne a Návrat stáda.

Umenie Pietra Brueghela st. sa dočkalo mnohých výkladov a postupne si získalo značnú popularitu. Jeho obrazy nie sú nudné, sú zároveň vtipné, sarkastické a krásne, ukazujúc dobové zvyklosti a mravy. Usiloval sa v nich o priestorovosť obrazovej kompozície a dômyselne využíval napätie medzi plošnosťou postáv a atmosféry krajiny. Táto geniálna a ojedinelá tvorba svojho druhu zaujíma výnimočné postavenie v dejinách maliarskeho umenia. Získava uznanie nielen vzdelanej elity, ale dokáže zaujať a rozšíriť duchovný obzor bežných ľudí i detí.

Použité zdroje

  • Jaromír Neumann: Pieter Bruegel (vydavateľstvo Odeon, 1975, Praha)
  • Brueghel starší. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 56, Praha, 2000