Ide o prvý dvojitý portrét vôbec a radí sa k najreprezentatívnejším dielam maliarskeho umenia 15.storočia. Namaľovaný bol v roku 1434 technikou olejomaľba na dubovom dreve. Pochádza zo zrelšieho obdobia tohto flámskeho autora a patrí medzi jeho najznámejšie diela. Umelec zachytáva začiatok prechodu od sakrálneho umenia k svetskému naturalistickým spodobnením páru v meštianskom interiéri.
Virtuózne zvládnutie techniky olejomaľby
Jemný a presvedčivý dojem svetla so zdôraznením na rozlične textúrované povrchy ako sú šaty či mosadzný luster robia z tohto obrazu významné dielo naturalizmu. Jan van Eyck je často považovaný za vynálezcu olejomaľby (čo s určitosťou nemožno povedať). Ako prvý ale odhalil veľa jej nových možností, vhodných pre dosiaľ neznáme naturalistické zobrazenie a predviedol priam virtuózne zvládnutie techniky. Olejové farby mu umožňovali vytvárať veľké plochy žiarivých farieb, čo najjemnejšie farebné odtiene a presnejšie odstupňovanie tónov i farieb. Pomalým schnutím mu poskytovali možnosť ukladať na seba viac farebných vrstiev a s veľkou jemnosťou opísať lesk.
Priekopník realistického podania a zásadných zmien
Kompozícia pripomína svojou slávnostnou atmosférou obrazy s religióznou (náboženskou) tématikou. Jej jednotu zachováva pomocou svetla a jemných zmien farieb. Svetelné efekty vytvára či už prirodzeným denným svetlom, ktoré prúdi do miestnosti cez okno alebo cez vypuklé zrkadlo, v ktorom vidno svetlo prenikajúce cez dvere. Umelec sa stal priekopníkom realistického podania skutočnosti, presnosťou detailov, pravdivým stvárnením predmetov v priestore i veľkým nadaním pre perspektívne správne zobrazenie. Obraz je významný ukážkou zásadných zmien, ktoré prebiehali v holandskom umení súbežne s umeleckými inováciami v Taliansku. Hlavným žánrom bola maľba najmä oltárnych obrazov, len významné osobnosti sa dávali portrétovať. Realisticky zachytáva typický ceremoniál tej doby, v ktorom zvečňuje hrdinov udalosti, ale tiež oslavuje sviatosť manželstva. Takmer všetko na obraze, počnúc šatami, nábytkom až po cudzokrajné ovocie na okne či na truhlici pod oknom svedčia o bohatstve mladého páru a sú symbolmi ich hojnosti. Arnolfini si zrejme obraz objednal na pamiatku svojho sobáša.
Portrét mladomanželov
Slávnostný a hĺbavý portrét zobrazuje dvoch popredných členov vtedajšej spoločnosti, ktorí patrili k zámožnej vrstve buržoázie. Podáva svedectvo o okamihu, kedy skladajú manželský sľub alebo vo chvíli zásnub. V 15.storočí bol sobáš jedinou kresťanskou sviatosťou, ktorá si nevyžadovala prítomnosť kňaza (až do roku 1563, kedy sa konal tridentský koncil-cirkevný snem). Mohol sa uzavrieť v súkromí za účasti dvoch svedkov. Odraz dvoch osôb v zrkadle napovedá, že je akýmsi právnym dokladom potvrdzujúcim sobáš Arnolfiniovcov. V diele nám umelec predstavuje rôzne bežné domáce predmety. Vo viacerých z nich je zamaskovaný skrytý symbolizmus, ktorý má niekoľko významových rovín a presnú interpretáciu nemožno určiť.
Symbolika predmetov
Na obraze je zobrazený úspešný, nesmierne bohatý taliansky kupec Giovanni de Arrigo Arnolfini z Lucky (mesto v Toskánsku), ktorý bol bohatým obchodníkom s hodvábom, gobelínmi a drahými predmetmi, podľa niektorých zdrojov i bankárom. Okolo roku 1421 sa usadil v Bruggách v Holandsku, kde strávil väčšinu svojho života. Zastával dôležitý post na dvore Filipa III. Dobrého, burgundského vojvodu (Holandsko bolo vtedy súčasťou Burgundského kráľovstva). Neskôr sa stal finančným správcom pre Normandiu. Jeho prísna tvár je identická s podobizňou, ktorú o niekoľko rokov neskôr namaľoval takisto Jan van Eyck. Giovanni má na sebe jednoduché šaty (boli v tom čase módne i na panovníckom dvore), preto ich má oblečené v tomto slávnostnom okamihu. Kožušina, ktorá bola použitá ako lem na jeho vrchnom odeve pochádzala pravdepodobne zo vzácneho zvieraťa a signalizovala bohatstvo. Symbolický význam mala i pokrývka hlavy, v tomto prípade klobúk, ktorý dokázal urobiť nositeľa vyšším, váženejším a silnejším (koruna-symbol kráľovskej moci). Jeho pravú ruku zdobí prsteň.
Nastávajúca je pôvabná Giovanna Cenami, ktorá pochádzala tiež z bohatej talianskej rodiny a sobáš bol nepochybne starostlivo dohodnutý ako dobrá partia. Giovanna má na sebe oblečené prekrásne módne šaty zelenej farby, vhodné na spoločenský portrét i svadobný obraz. Zelená je takisto symbolickou farbou plodnosti. Na rukáve šiat vidieť dômyselný vzor, znázornený až priesvitnými hlbokými, akoby šperkovanými tónmi olejových farieb (pomaly schnúce farby rozotieral maliar končekmi prstov). Póza Giovanny síce vyzerá, akoby bola v druhom stave, ale dnes sa odborníci prikláňajú k názoru, že jej róba je podľa dobovej módy na bruchu vypchatá a má iba zdôrazňovať brucho, ktoré bolo v tom čase znakom krásy. Táto póza by jej mala predurčovať plodnosť a budúce tehotenstvo. Zo šperkov má Giovanna na sebe jednoduchú retiazku, dva prstene a ozdobu vo vlasoch. Spojené ruky manželov a ženíchova pozdvihnutá pravá ruka k prísahe predstavujú dve gestá vtedy známeho rituálu. Pri kresťanskom sobáši je spojenie rúk dôležitým symbolom, ktorý znamená spojenie dvoch ľudí v jeden zväzok. Takisto sú zjednocujúcim prvkom obrazu a ich tvar odrážajú zakrivené ramená lustra nad novomanželmi. Pokrývku hlavy nevesty tvorí biely, pravdepodobne plátený závoj, po okrajoch bohato zdobený zlatou výšivkou.
Nezvyčajné zrkadlo
Miestnosť je plná drahých predmetov a každý z nich priam žiari. Jedným z najzvláštnejších je vypuklé zrkadlo, ktoré je umiestnené na zadnej stene miestnosti, za chrbtami manželov. Odhaľuje časť miestnosti, ktorú by sme inak nevideli a odrážajú sa v ňom dve osoby, ktoré sa prizerajú. Odraz v zrkadle uvádza na scénu miniatúrne postavy a z maliarskeho hľadiska išlo o nezvyčajný efekt. Zachytil sa v ňom i sám autor ako sobášny svedok, ktorý zdokumentoval túto šťastnú udalosť. Tým potvrdil svoju prítomnosť pri ich výnimočnom životnom okamihu. Okrem iného znázorňuje manželský pár zozadu, pričom zrkadlový obraz dokonale reprodukuje zakrivenie a deformáciu, spôsobené konvexným zaoblením skla. Vnútornú zainteresovanosť na celej udalosti zobrazil umelec na zadnej stene signovaným nápisom nad zrkadlom, ktorý v preklade znamená: „Jan van Eyck tu bol prítomný, 1434“. Signatúra je zvečnená ozdobným písmom. Okrúhle zrkadlo umiestnené na zadnej stene je lemované drobnými výjavmi umučenia Krista. Rám zrkadla zdobí desať miniatúrnych výjavov zo 14 zastavení krížovej cesty (udalosti, ktorú zažil Kristus cestou na Golgotu až po svoju smrť). Zároveň symbolizuje manželskú čistotu a zdržanlivosť.
Detailné zobrazenie predmetov
Prvky po oboch stranách obrazu i podlaha sa zbiehajú smerom k zrkadlu. V spodnej ľavej časti sa nachádzajú pohodené jednoduché dreváky, akoby zabudnuté na drevenej podlahe. Môžu nás ale tiež odkazovať na to, že sa sobáš odohral na posvätnej pôde. Ďalšie topánky je možné vidieť v blízkosti lavice, ktoré vytvárajú nielen zátišie, ale naznačujú, že je to od zloženia manželského sľubu posvätné miesto a zrejme práve preto sú obidvaja manželia bosí. Dôkladným spôsobom je znázornený pes, stojaci pri nohách novomanželov. Podľa symboliky stelesňujú psi vernosť, oddanosť a pozemskú lásku. Zároveň dodáva obrazu veselý ráz. Jeho precízne znázornená srsť je ukážkou dokonalého ovládania techniky Jana van Eycka.
S detailnou presnosťou sú zachytené i ďalšie predmety v pozadí. Vľavo od zrkadla visí šnúra krištáľových perál. Ruženec bol typickým zásnubným darom ženícha svojej nastávajúcej. Naznačuje počestnosť nevesty a jej povinnosť byť zbožnou. Krištáľ je zasa znakom čistoty. Na bohato zdobenom mosadznom lustri vidno maliarovo jemné umenie dosiahnutia svetelných efektov. V izbe zaplnenej denným svetlom horí na lustri jediná sviečka, ktorá predstavuje vševidiace Božie oko (horiaca sviečka vo svietniku symbolizovala v stredoveku všadeprítomnosť Boha a je tiež jednou z rekvizít spätých s mnohými sviatosťami, predovšetkým so skladaním manželského sľubu.
Vedľa postele novomanželov sa kládla jedna svieca na podporu plodnosti). Za chrbtom nevesty sa nachádza posteľ, ktorá má najmä na šľachtických (a kráľovských) dvoroch, kde bolo dôležité zachovanie rodovej línie, symbolický význam. Predstavuje miesto, kde na svet prichádzame a kde z neho odchádzame. Na prekrásne ozdobenom drevenom záhlaví postele je vyrezaná figúrka svätej Margaréty s drakom (svätá Margaréta bola najčastejšie zobrazovaná práve s ním, uctievaná ako patrónka tehotných žien. S drakom ale býva zobrazovaná i Svätá Marta). Vedľa zavesená metlička naznačuje, že môže ísť práve o Svätú Martu (patrónku gazdiniek).
Červený baldachýn nad posteľou symbolizuje vášeň. Ďalším znakom bohatstva a postavenia novomanželov je v tej dobe mimoriadne drahý a luxusný perzský koberček, ktorý je pred posteľou. Plody pomarančov položené na parapete a truhlici pod oknom evokujú nevinnosť človeka pred pádom. Známe boli ako zakázané „Adamove jabĺčka“, symbolizujúce zakázané ovocie z rajskej záhrady a pripomínajú smrteľný hriech žiadostivosti. Hriešnosť ľudských pudov sa posväcuje kresťanskou sviatosťou manželstva. Pomaranče sa dovážali z juhu, v zaalpskej Európe boli luxusným tovarom a zrejme naznačujú stredozemský pôvod portrétovaných.
Podľa dostupných informácií sa bezdetné manželstvo Arnolfiniovcov neskôr rozpadlo a majetkové spory musel riešiť súd. Do konca 18.storočia sa dielo nachádzalo v Španielsku, odkiaľ ho odviezol Napoleon. Neskôr bolo predané londýnskej galérii. V súčasnosti je vystavené v National Gallery, v Londýne.
Použité zdroje
- Jan van Eyck. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č.51 (Praha, 2000)
- Robert Cumming: Slávne obrazy (vydavateľstvo Fortuna Print, Bratislava, 1996) - z talianského originálu preložila Miloslava Lázňovská, texty Daniela Tarabraová, National Gallery-Londýn, Slavné galérie sveta (Euromedia Group, k.s., Praha, 2005)