Je pozoruhodné ako Albín Brunovský stvárňuje pocity ženy na obraze Dáma v klobúku I. (Vdova), 1981. Má zvláštny výraz, ktorý akoby rozprával príbeh ženy. Žena, ktorá prežila mnoho strachu o svojho manžela. Jej trpká púť pripomína výjav ako na jej klobúku. Ten strach je tak silný ako búrka na mori, ako hrozivé vlny, ktoré lámu lode ako keby boli z papiera. Dámin klobúk je taký ťažký, až mi to pripadá ,že táto žena už nedokáže niesť svoje trápenie, žiaľ a každú chvíľu by sa mala zosypať, utrápiť na smrť. Autor ju krásne vystihol a dal do jej očí tajomnosť. Je nakomponovaná tak, že upúta človeka na prvý pohľad.
V druhom prípade ide o obraz Dámu v klobúku II. (Zrkadlo).1981, ktorej vlasy sa harmonicky prelínajú s flórou, až nadobúdajú húštinu v lese. Je pozoruhodné ako sa Albín Brunovský pohráva s predstavivosťou. Aj pohľad na dámsku šiju nám dovoľuje, aby sme si mohli predstaviť dámu, ktorá skrýva to tajomno. Objemná masa lesa je živočíšne prepracovaná ako nejaké myšlienky. Sú v neustálom pohybe. Je to pohľad do duše ako do zrkadla.
Obraz Dáma v klobúku III. (Záhrada). 1981, je akýmsi šťastím. Svetlým bodom v živote človeka. Tvár je usmiata, taká optimistická až mi dodáva energiu. Záhrada, jej rozpoloženie, jej kompozícia a rozmanitosť prinášajú potešenie. Záhrada mi pripomína život s množstvom ľudí. Striedajú sa v ňom svetlé body s tmavými. Ako dni niektoré sú lepšie, iné zase horšie ale celok bez ohľadu na to , že je medzi nimi boj je pôsobiaci pozitívnym dopadom na myslenie človeka. Veď celá záhrada je ako kvapka v mori, mori temna a tmy a predsa je taký výrazný.
Ďalšia Dáma v klobúku V. (Predstavenie).1981, je plná života, údivu, hýrenia, veselosti. Tvár má výraz s dávkou zmyselnosti až erotizmu. Klobúk je stvárnený ako veľká cirkusová aréna s množstvom atrakcií. Všetci sa zabávajú ženy, muži. Je to vlastne súhrn pocitových vnemov. Vidíme zaujímavé stvárnenie množstva ľudí. Ich výrazy sú rôzne. Dielo stvárňuje živelnosť.
Dáma v klobúku VIII. (V letnom čase), 1982, je nejaké rozjímanie nad životom, nad zrodom života. Obraz je ponorený do voľnej myšlienky, ktorá je viditeľná na tvári zobrazenej ženy. Listy okolo nej sa s ľahkosťou vznášajú. Zdajú sa akoby si ich vymyslela dáma. Možno sa len skĺzli z klobúka. Na ňom je dvojica postáv, ktorá sa rytmicky opakuje. No vždy v inom kontexte. Je to vlastne poznanie, očarenie, spoločný život a nakoniec ten krásny akt, ktorý autor nádherne zobrazil. Hniezdo ako symbol plodnosti, života. A možno je to iba obyčajná myšlienka dámy.
Tieto ukážky sú len zlomok jeho tvorby dám v klobúkoch. Udivuje ma symbolika akou autor premieňa svoje sny a predstavy na skutočnosť.