Abstraktný expresionizmus je štýl abstraktného maliarstva a grafiky, ktorý vznikol okolo roku 1945. Prevládajú v ňom spontánne maliarske či kresliarske postupy. Abstraktné, nefigurálne umenie  sa delí na dva prúdy. Na prísne geometrický smer  –  konštruktivizmus a abstraktný expresionizmus,  ktorý vychádza  z duševného prežívania. Korene abstraktného expresionizmu spočívajú v surrealizme, hlavne v jeho podvedomom maľovaní bez rozumovej kontroly. V tvorbe prevláda spontánnosť a sú potlačené geometrické tvary. Diela nemajú jasný motív.

Závisí od pozorovateľa, čo v nich vidí alebo čo z diel cíti. Dominantným prvkom umeleckých diel je farba. Vzniklo bezprostredne po válke, kedy zavládla v umení určitá bezradnosť. Pred prenasledovaním nacistami a dôsledkami vojny veľa významných avantgardistov emigrovalo do Spojených štátov, kde bola pomerne priaznivá hospodárska situácia a kde mali tradíciu sponzorovania umenia.

Sloboda výrazu a vzbura

Tak ako v prípade iných súdobých umeleckých smerov nepopisuje pojem abstraktný expresionizmus nejaký jednoznačný štýl. Je to skôr postoj, ktorý je charakterizovaný vierou v slobodu výrazu a je zároveň vzburou. Jeho predstavitelia kládli dôraz na morálne nabité témy. Stvárňovali ich s primárnym ohľadom na individualitu a spontánnu improvizáciu. Nositeľmi výrazu je farba, spôsob maľby a forma. Tento štýl je zaujímavý svojou experimentálnosťou hlavne s farbami, ale i s materiálmi. Umelecká sloboda a zrieknutie sa pravidel však sťažovali širokej verejnosti chápanie tohoto umenia a často sa im stávalo nepochopiteľné. Nápadným znakom bolo, že diela nezobrazovali nič, čo by bolo na prvý pohľad rozpoznateľné. Pozorovanie vyžadovalo nový spôsob pohľadu  - zapojenie fantázie, sústredenia,  zamyslenia, sebaspytovania.

Maliarsky štýl abstraktný expresionizmus vznikol po druhej svetovej vojne v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Je súhrnným označením pre rôzne smery a postupne začal zahŕňať celé odvetvie americkej nefigurálnej a negeometrickej maľby. Na toto špecificky americké hnutie pôsobili viaceré svetové vplyvy a New York sa stal po vojne centrom svetového umeleckého diania. Rozvíjali ho mladí umelci tzv.”Newyorskej školy”. Svojimi odvážnymi víziami prispeli k vedúcemu postaveniu amerického maliarstva (po Paríži) druhej polovice 20. storočia. Súčasťou väčšieho povojnového hnutia je akčná maľba, ktorá vznikla súčasne s  abstraktným expresionizmom (najvýznamnejšou osobnosťou je Jackson Pollock), ďalej art informel a tachizmus. Art informel (francúzsky termín) je európskym variantom akčnej maľby. Zdôrazňoval intuíciu a spontánnosť cez kubistickú tradíciu, ktorá vládla na Parížskej škole maľby.

Tachizmus

Popisuje prístupy v abstraktnej maľbe v rokoch 1940 a 1950. Tachizmus je štýl abstraktnej maľby. Názov je používaný vo Francúzsku ako európsky ekvivalent k abstraktnému expresionizmu. Nachádzajú sa tu ale štylistické rozdiely, americký abstraktný expresionizmus má tendenciu byť viac „agresívnejší “ ako tachizmus. Charakterizovaný je nepravidelnými škvrnami a odtlačkami prstov. Je postavený výhradne na type výrečného gesta, ktoré používa umelec. Vyznačuje sa použitím škvŕn od farby (tache – z francúzštiny škvrna). Významnými predstaviteľmi tachizmu boli francúzsky maliar Georges Mathieu a Alfred Otto Wolfgang Schulze (maľujúci pod pseudonymom Wols), ďalej Jean Dubuffet, Sam Francis, Jean Fautrier, Pierre Soulages, Jean-Paul Riopelle, Nicolas de Staël, Hans Hartung, Serge Poliakoff a Jean Messagier.

Jackson Pollock a akčná maľba

V rozhodujúcej miere formoval abstraktný expresionizmus Jackson Pollock, ktorý stál pri jeho zrode a bol jeden z najznámejších a najväčších amerických maliarov 20.storočia. Svojou tvorbou ovplyvnil celú generáciu amerických umelcov. Konfrontoval sa s prázdnym priestorom plátna a pokúšal sa na neho premietnuť poriadok a zmysel. Ako väčšina amerických abstraktných expresionistov smeroval skôr k Jungovej interpretácii psychoanalytiky. K svojmu typickému štýlu sa dopracoval, keď ho zaujali kresby na podlahe ateliéru, ktoré vznikli farbou kvapkajúcou zo štetcov. Začal vytvárať svoje typické veľkoplošné diela. Jeho práce boli ospevované, ale i zavrhované, avšak jednoznačne vyvolali veľkú pozornosť.

Polock bol predstaviteľom akčnej maľby. Využíval techniku zvanú dripping. Tá spočívala v priamom nanášaní emailovej maľby na plátno, ktoré bolo horizontálne (naplocho) rozložené na podlahe. Bez pomoci tradičných maliarských nástrojov lial farbu priamo z plechovky na plátno alebo ju fŕkal štetcom. Pollock tak vytváral zložitú sieť škvŕn, do ktorej občas pridával ešte piesok alebo podrvené sklo. Akčná maľba, ktorej je Pollock predstaviteľom, kladie dôraz na spontánnosť vyjadrenú expresívnym gestom. Najtypickejším predstaviteľom abstraktného expresionizmu bol arménsko-americký maliar Arshile Gorky, ktorý mal na tento smer kľúčový vplyv. Abstraktný expresionizmus možno rozdeliť do dvoch typov.

Jeden zdôrazňuje silu, je dynamický a vášnivý – k tejto skupine maliarov patril Jackson Pollock, americkí maliari Franz Kline, William Baqiaodi (William Baziotes), Robert Motherwell, Clyfford Still a holandský maliar Willem de Kooning. Robert Motherwell pomáhal v 40-tych rokoch formulovať americký variant abstraktného expresionizmu. Pre jeho veľké obrazy boli charakteristické podvedomé náčrty. Tento spôsob maľby vznikol na základe jeho záujmu o Freudovu psychoanalýzu a interpretáciu snov. Spolu s Markom Rothkom a ďalšími založil hnutie „Subject of the Artist“ , kterého cieľom bolo podporiť rozvoj ďalšej generácie. Obrazy Willema de Kooninga žijú z dynamiky jeho rukopisu a svietivosti farieb.   
Ďalší (druhý) typ je čisto abstraktný, dodávajúci pokoj. Maliari, patriaci k tejto skupine, chceli vytvárať meditačné obrazy a pohrúženia sa do seba. Vytvorili obrazy ticha a zahĺbenia.

Predstaviteľom tohto štýlu je ruský emigrant Mark Rothko, ktorý vo svojom prvom období tvoril v duchu európskeho expresionizmu. K abstrakcii dospel v roku 1945 a vplýval na neho najmä Gorky. Postupne vytvára vo svojej tvorbe zduchovnenú atmosféru. Rothkove obrazy vyžadujú od diváka istú schopnosť k disciplíne a meditácii. Maľoval plátna veľkých rozmerov, aby v ňom diváka  celkom „uzavrel“(mystické pohrúženie do podstaty farby). Ďalší umelec bol Adolph Frederick Reinhardt, ktorého diela boli na prvý pohľad jednofarebné, ale používal pri tvorbe jednoho plátna rôzne odtiene tej istej farby. Najznámejší je svojimi „čiernymi obrazmi”. Celý život vyučoval na školách výtvarného umenia. K najcitlivejším umelcom patrí Barnett Newman. Jeho umenie je plné záhad a neznámych vecí. „Prázdnota“ obrazov ponecháva divákovi veľký priestor pre svoje vlastné pocity. Pri dostatočne dlhom pozorovaní sa jeho obrazy otvárajú do ďalekých farebných priestorov. Zaujmú nielen veľkosťou, ale i intenzitou farebných plôch.

Abstraktný expresionizmus vstúpil do histórie umenia a dosiahol svetového uznania presadzovaním pohody a slobody v dobe ešte stále sa zotavujúcej z dosahu druhej svetovej vojny. Absenciou obrazového posolstva je divák odkázaný sám na seba a musí si plochu obrazu dotvoriť aj sám vysvetliť.

Použité zdroje

  • http://sk.wikipedia.org/wiki/Jackson_Pollock
  • http://en.wikipedia.org/wiki/William_Baziotes
  • http://en.wikipedia.org/wiki/Tachisme
  • http://www.visual-arts-cork.com/history-of-art/tachisme.htm
  • http://en.wikipedia.org/wiki/Tachisme
  • http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2007_2008/europeans/americke_naj/a.a.%20expr.html
  • http://www.visual-arts-cork.com/famous-artists/sam-francis.htm
  • http://www.mojobraz.sk/article.php?filename=novodobe-umenie
  • http://sk.swewe.net/word_show.htm/?447424_1&Abstractionism
  • http://moca.org/pc/viewArtTerm.php?id=3
  • Anna-Carola Kraussová: Dějiny malířství od renesance k dnešku (vyd.: nakladatelství Slovart, 1996)