Fauvizmus (1905- 1908) vznikol voľným zoskupením francúzskych maliarov, ktorí sa sformovali okolo Henriho Matisse okolo roku 1905. Rozpadol sa už po dvoch rokoch. Nebol organizovaným hnutím a umelcov nespájal žiadny umelecký program. Skupina vznikla spojením mladých maliarov s veľmi odlišnými tvorivými povahami a s rôznymi umeleckými názormi. Dôležitým vyjadrovacím a typickým prostriedkom sa pre nich stala jasná, čistá a výrazná farba.
Kontrasty
Charakteristické boli silné kontrasty, žiarivé farby a živé tóny. Boli presvedčení o tom, že farba a tvary majú vlastný výrazový obsah, existujú nezávisle na prírodnom vzore a treba ich rozvinúť umeleckým stvárnením. Dojem, ktorý v nich vytvárala príroda, bol podľa nich treba vyjadriť šokujúcim maliarskym spôsobom. Vo svojej tvorbe odmietajú perspektívu, priestor a svetlo. Matisse bol presvedčený, že farba a tvary majú vlastný výrazový obsah, ktorý nie je závislý na prírodnom vzore. Svojím umeleckým pojatím dáva prednosť vnútorným obrazovým vzťahom - skutočnosti obrazu.
Vznik fauvizmu
Názov fauvizmus vznikol pri príležitosti výstavy maliarov na Jesennom salóne v Paríži. Toto označenie použil v roku 1905 kritik Louis Vauxcelles po zhliadnutí umeleckých diel od Matisse, Camoina, Deraina, Manguina, Marqueta a Vlamincka, ktoré boli umiestnené v tej istej miestnosti ako obraz od Rousseaua – „Hladový lev vrhajúci sa na antilopu“ (fauves – divé šelmy). Títo umelci sa zúčastnili výstavy prvý raz a prehnanou farebnosťou a kontrastom farieb vyvolali škandál. Plátna nových umelcov priam hýrili neprirodzenou explóziou sýtych až útočných farieb a divokým, nespútaným maliarskym prejavom. Predmety boli na plátno prenesené bez akéhokoľvek usporiadania či pravidiel. Svoju nespútanú slobodu deklarovali sýtosťou farieb, hlbokou dynamikou farebných plôch a silou konštrukcií obrazových priestorov.
Maľba fauvistov
Fauvisti zjednodušovali línie, menili perspektívy i poňatie farieb a oslobodzovali sa od tlmených farebných tradícií. Vo svojej tvorbe prevzali techniky postimpresionizmu. Spočiatku takmer všetci používali mechanicky sa opakujúce kvapky farby, drobné dotyky štetca (charakteristické pre divizionizmus – hlavní predstavitelia tejto metódy boli Seurat a Signac). Veľký vplyv na ich umenie mali tiež Vincent van Gogh a Paul Gauguin a ich nový prístup k farbe a k maliarstvu. Od Gogha prevzali cit pre farbu. Odporúčal použiť veľmi ostré farby a domnieval sa, že je vhodné nechať niektoré miesta nezakryté farbou, nedokončené rohy obrazu a používať opakované prudké ťahy štetcom. Pod vplyvom Gauguina používaním výrazných a jasných farieb zámerne porušujú farebnú perspektívu, priestorovosť a svetlo. Rozhodnú sa používať farebné škvrny oddelené tenkou alebo silnejšou linkou a spochybňujú miešanie farieb.
Henri Matisse a André Derain používali pri tvorbe svojich obrazov ploché farebné škvrny lemované kontúrou. Hlavným aspektom umenia Matisse bola krása a harmónia. Obraz považoval za samostatný organizmus, kde nie je príroda reprodukovaná, ale reprezentovaná výtvarným usporiadaním. Objavuje sa nový druh priestorovosti. Farebné plochy sú vzájomne zladené, priestorovým sa stávajú kontrasty teplých a studených farieb. Vyznačujú vystupovanie a ustupovanie plôch a vytvárajú tak rytmus, ktorý vzbudzuje predstavu objemu. Pri zobrazení ľudskej postavy bolo telo vedome zachytené lineárne.
Kladením najjemnejších farebných odtieňov vedľa seba alebo komplementárnymi (doplňkovými) kontrastmi dosiahol Matisse vo svojich dielach svietivosti, obraz priam žiaril zvnútra i zvonka. Tvar a výraz splynuli v jedno. Nie sú spojené s mimoobrazovou skutočnosťou ani presnosťou zobrazenia či symbolickým odkazom. Matisse používal žiarivé, ľubovolné farby podľa svojho cítenia, nezávisle na predmete. Jeho cieľom bola vnútorná harmónia obrazu. Bol inšpirovaný dielami Gauguina, Cézanna a Van Gogha. Sám Matisse prehlasoval, že človek má maľovať tak, ako maľoval v detstve (obrazy fauvistov pripomínajú detské kresby). Neskoršie sa pridal k fauvistom holandský maliar Kees van Dongen a stal sa jedným z ich najvýznamnejších predstaviteľov. Preslávil sa portrétmi a ženskými akty. Jeden z najdôležitejších prínosov mal vplyv ateliéru profesora Gustava Moreaua, u ktorého študoval celý rad fauvistov. Povzbudzoval ich k rozvíjajúcej sa tendencii, i keď mala ďaleko k jeho vlastným zaujmom.
Fauvistov spája maliarska spontánnosť, čisté farby, dvojrozmerný priestor a bezprostredný zápis pocitov. Pôsobením rôznych vplyvov fauvizmus postupne dozrieval. V roku 1907 začína Mattisse a Derain od neho upúšťať a o rok neskôr aj Braque a Dufy. V roku 1908 sa skupina rozpadla a každý z umelcov sa vydáva svojím vlastným smerom. Braque sa pripojil k fauvistom až v roku 1906, ale už o dva roky neskôr začal budovať základy kubizmu.
Revolučnými zmenami zahájil fauvizmus novú éru v dejinách výtvarného umenia, stál u zrodu moderného svetového umenia a vytýčil cestu k abstraktnej tvorbe.
Predstavitelia fauvizmu
Henri Matisse, André Derain, Maurice de Vlaminck, Raoul Dufy, Georges Braque, Henri Manguin, Charles Camoin, Emile Othon Friesz, Albert Marquet, Georges Rouault, Jean Puy (francúzski maliari)
Amedeo Clemente Modigliani (taliansky maliar a sochár)
Kees van Dongen (holandský maliar)
Použité zdroje
- Fauvizmus. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 95, Praha, 2000
- Anna-Carola Kraussová: Dějiny malířství od renesance k dnešku (vyd.: nakladatelství Slovart, 1996)