Výzdoba stropu Sixtínskej kaplnky v Ríme (dnes vo Vatikáne) bola zrealizovaná v rokoch 1508 - 1512 Michelangelom Buonarrotim. Tento výnimočne nadaný umelec sa podieľal na obnove Ríma. Klenbu kaplnky maľoval z poverenia pápeža Júlia II.
Detail z výzdoby stropu Sixtínskej kaplnky
Detail nástropnej maľby v Sixtínskej kaplnke „Stvorenie Adama“ sa nachádza v jednom z deviatich centrálnych panelov, ktoré zobrazujú biblické scény – v 6. poli klenby. Táto pravouhlá freska bola dokončená v roku 1511 a má rozmery 280 x 570 cm. Maľba, na ktorej Michelangelo interpretoval jednu z prvých kapitol knihy Genesis (Prvej knihy Mojžišovej), patrí medzi najznámejší výjav svetového umenia.
Dokonalé stvárnenie ľudského tela
Michelangelo dokazuje svoje mimoriadne znalosti ľudského tela po vonkajšej i vnútornej stránke. Ruky Boha a Adama sú dokonalou syntézou jeho štúdií. Väčšina postáv je koncipovaná sochársky (mohutné telá, ruky i stehná). Tiež mnohé pózy i gestá majú základ v známych príkladoch antického sochárstva. Majstrovsky nanesené farby zdôrazňujú vypukliny a prehĺbeniny, ktoré sú ešte podčiarknuté rafinovanou pózou postavy. Umelec poníma námet tak, aby sa mu podarilo priblížiť sa ideálu krásy. Posúva umenie na novú úroveň, naznačuje jeho nový smer a práve toto dielo zabezpečilo Michelangelovi výnimočné postavenie v dejinách umenia.
Originálne znázornenie námetu
Freska „Stvorenie Adama“ je impozantné a inšpirujúce dielo vytvorené s veľkou originalitou. Výjav zobrazuje akt stvorenia. Znázorňuje okamih, keď do krásneho tela mladého muža vstupuje život. Boh sa snažil prekonať samotu tým, že stvoril prvé ľudské bytosti. Šiesty deň stvoril muža k obrazu svojmu a vdýchol mu život. Potom z jeho rebra stvoril ženu. V tradičnej ikonografii je Boh znázornený sediaci, zatiaľ čo Michelangelo ho zobrazil vznášajúceho sa priestorom.
Na obraze nič neodvádza pozornosť od hlavného námetu. Na jednoduchom pozadí sa nachádza statický a dynamický kontrast medzi Adamom, plným mladíckej sily, a Bohom ako starším fúzatým mužom zahaleným do plášťa. Pravá ruka Boha smeruje k Adamovi, aby mu vnukla život. Podobný postoj Boha a Adama, resp. držanie pravej ruky Boha a ľavej ruky Adamovej nás odkazuje na verš z Biblie (Genesis 1:27) - Boh stvoril človeka k obrazu svojmu.
Dramatickosť okamihu
Umelec zvolil pre vyjadrenie tejto dramatickej scény jednoduché pozadie. Výrez z nástropnej fresky zachytáva dramatickosť okamihu, v ktorom daruje Boh dušu Adamovi. Robustné, ale bezvládne telo Adama je zobrazené vo chvíli, keď ho Boh oživuje dotykom prsta. Adam leží na zelenom kopci, pravú nohu má natiahnutú a ľavú pokrčenú v kolene. Opretý je o lakeť pravej ruky a ľavú ruku má natiahnutú smerom k ruke Božej.
Boh je obklopený anjelmi, ľavou rukou objíma ženskú postavu, ktorá je možno budúcou ženou Adama a čaká na svoje stvorenie. Obdarená je pozemskou podobou. Boh je zobrazený ako starší muž s prísnou tvárou, so sivými vlasmi a bradou. Vyžaruje z neho absolútna moc. Nesmierna sila plynie i z jeho pozdvihnutého prsta. Zahalený je do bieleho plášťa. V ústrety Adamovi sa vznáša cez nebesia obrovskou rýchlosťou. Natiahnutým prstom mu vlieva do jeho ruky fyzický i duchovný život. Adam prijíma energiu z Božieho pravého ukazováka, ktorá prebehne jeho telom ako elektrický prúd. Pozerá na Boha pohľadom odrážajúcim zmes emócií, údivu a oddanosti. Božia moc je fyzicky stelesnená aj jeho svalnatým telom a prísnym otcovským pohľadom. Za postavami sa vznáša purpurové rúcho, ktoré svojou farbou nadväzuje na kardinálsky a pápežsky odev.
Interpretácia zámeru
Michelangelo podáva toto dielo s vyhliadkou chmúrnych perspektív budúcich osudov ľudstva. Vo výrazoch oboch sa zračí skôr bolesť a smútok ako radosť z budúcnosti. Adam akoby tušil ťažký ľudský údel. Boh to jasne vidí. Umelec namaľoval výjav natoľko živý a sugestívny, aby i laika donútil k premýšľaniu nad počiatkom či ľudskou pominuteľnosťou a večnosťou. Túto fresku možno interpretovať aj ako podobenstvo o slobodnej vôli. Boh podáva svoju ruku človeku – každému z nás – a my sa môžeme slobodne rozhodnúť, či spojíme svoju ruku s tou Božou a prijmeme tak ponuku k účasti na jeho pláne s našimi životmi. Tak ako iným slávnym dielam, sú aj tejto freske pripisované rôzne skryté významy.
Michelangelo využil v tomto diele náboženskú symboliku. Tá spočíva v tom, že Boh sám je múdrosť a všetko poznanie. Ďalší výklad tohoto diela je, že Boh dotykom odovzdal časť svojej múdrosti Adamovi.
Hypotézy
Viacero pápežov si po zhliadnutí stropnej maľby kládlo otázku, prečo bol Adamovi namaľovaný pupok, keď mu Boh nikdy nemusel pupočnú šnúru prerušiť. Zaujímavosťou je, že počas historie sa vyskytlo niekoľko snáh o jeho odstránenie. Novodobé prieskumy priniesli ďalšie prekvapujúce teórie. Viacerí lekári vyslovili názor, že Michalengelo uplatnil vo svojich maľbách znalosti o ľudských orgánoch. V súkromí bol veľkým nadšencom anatómie a robil pokusné pitvy. Publikované boli tiež názory, že postavy na pozadí a tvary za postavou Boha vytvárajú presný obrázok ľudského mozgu. Červený plášť obklopujúci Boha zasa spodobňuje maternicu. Na strope tak podľa viacerých historikov mohol nakresliť výsledky svojho bádania.
V roku 1980 bol strop Sixtínskej kaplnky reštaurovaný. Nánosy nahromadené za 500 rokov boli odstránené. Zreštaurovaním fresiek bola odhalená intenzita jasných farieb, ktoré Michelangelo použil.
Použité zdroje
- Michelangelo. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 36, Praha, 2000
- http://www.pohronie.sk/habemus-papam-2013/11288/
- http://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-ludske-organy-v-sixtinskej-kaplnke/810027.html