Plagát » začiatky plagátu » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Už praveký človek sa graficky prejavoval v jaskyniach vo Francúzsku, v Španielsku, v severnej Afrike alebo v juhoamerickej džungli, keď vytváral na kamenných stenách pri skromnom osvetlení obraz býka alebo mamuta. Zdôrazňoval mohutnú silu svojho protivníka i živiteľa. Praveké naturalistické zobrazovanie zvierat sa vyvinulo preto, že zodpovedalo naliehavým ekonomickým požiadavkám svojej doby. Vynútila si ho potreba nájsť a uloviť korisť, ktorá by zabezpečila pravekému človeku dostatok potravy na prežitie. Tieto výtvory, prevažne magického významu nemuseli obsahovať estetický prvok, ktorý bol až druhoradý a teda nebolo potrebné dosahovať úroveň umeleckých diel. Pre magický význam úplne postačovali prosté náčrty a skice.

V takomto duchu môžeme chápať aj plagátovú tvorbu vo svojich začiatkoch. Plagát vznikol z požiadavky spoločnosti, ktorá sa intelektuálne rozvíjala. Pritom bolo potrebné čo najrýchlejšie informovať širokú verejnosť. Tak ako magické výtvory v praveku, aj prvé plagáty sa zaobišli bez estetického či dekoratívneho prvku. Boli výlučne informačným médiom. Samozrejme, plagát nemohol obsahovať iba náčrty, mal v sebe zakomponovaný odkaz, ktorý bol prostredníctvom písma zrozumiteľný každému.

Estetický prvok vstúpil do plagátovej tvorby v 18. storočí, ale až o storočie neskôr sa stalo z plagátu plnohodnotné umelecké dielo zachovávajúc si pritom svoju dôležitú informačnú funkciu.

Prozaické začiatky plagátu patria nepochybne Londýnu. Ale k rozkvetu, ku skutočnému zrodeniu nového umenia ulice došlo až v Paríži. Už v prvej polovici 19. storočia ukazujú hlavné mesto Európy vyliečení romantici ako moderné peklo. Inšpirácia je nepochybne romantická, ale poznanie už objavuje podstatu zla, magickú moc peňazí v modernom svete. Výroba a obchod prenikli hlboko do ľudských vzťahov, ovplyvnili morálku, životný štýl i umeleckú fantáziu.

V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 19. storočia sa objavili na parížskych stenách prvé farebné obrazové plagáty, ktoré propagovali módnu konfekciu, hračky, likéry či knihy, pozývali do divadla, na cirkusové predstavenia či lákali Parížanov do nových obchodných domov. Jean Alexis Rouchon, tlačiar, výrobca obrazov, zakladateľ komerčného plagátu použil krikľavú farbotlač ako prostriedok hromadnej informácie. Jeho plagáty boli určené širokým stredným vrstvám, vyhovujúce ich vkusu a nenáročnej predstavivosti.

O nejakom umení s vyššími cieľmi nemôže byť reč. Naivita týchto obrazov je jasná a patrí do rovnakej triedy ako reklamné štíty na obchodoch alebo krčmách. Technológia je mimochodom odvodená z tlačených tapiet, ktorú si dal Rouchon v roku 1844 a 1851 patentovať. Tučný text nie je prepojený s farebnou ilustráciou, slovo a obraz stoja oddelene vedľa seba a zároveň sa navzájom dopĺňajú. 
Rouchonove plagáty už používajú veľký formát a farbu, ale ešte stále im chýba zmysel pre syntézu a symbol. Komerčný plagát, pôsobiaci dnes naivne a poeticky, je dôležitým medzičlánkom vývoja. Typ Rouchonovho plagátu bude dožívať v reklamnej farbotlači na kávu, kakao či kyslé cukríky až do 1. svetovej vojny.

V roku 1853 nastupuje do úradu parížskeho prefekta barón Hausmann, s menom ktorého je spojená ďalšia premena ulice. Hausmann začína s monumentálnou prestavbou Paríža, v meste sa vytvárajú nové široké bulváre. Priestor sa otvára, zrýchľuje sa doprava, mení sa usporiadanie mestskej štruktúry. Z Paríža sa stáva elegantné veľkomesto a jeho okázalý štýl bude napodobňovať celá Európa. K jeho úspechu prispelo i päť svetových výstav, ktoré začínajú rokom 1855 a vrcholia v roku 1900.

V polovici 19. storočia má Paríž asi jeden milión obyvateľov, ale v osemdesiatych rokoch je to už dvojmiliónové mesto. Je pravda, že v Londýne sa vytvorili prvé predpoklady pre vznik plagátu, ale až Paríž urobil zázrak. Áno, plagát sa v plnom slova zmysle zrodil v Paríži, na parížskych bulvároch. Do Paríža sa schádzal celý svet a to predovšetkým preto, aby sa bavil. Tento moment zábavy podnecuje spoločenskú atmosféru mesta a to rozhodne nie je zanedbateľné pre vznik plagátu. Pokiaľ mal plagát v Londýne dôležitú informačnú funkciu, tak v Paríži prekonal nutnosť, oslobodil sa, stal sa konečne umením. Výveska inzerujúca Champfleuryho knihu Mačky, pochádza z roku 1869. Nesie už prvé stopy vplyvu japonského drevorezu, ktorý sa neskôr stane hlavnou inšpiráciou secesných umelcov. Prehistória plagátu sa pomaly uzatvárala. Posledný Rouchonov evidovaný plagát je z roku 1866 a práve v tomto roku sa Jules Chéret vracia z Londýna do Paríža.