Jednoduchý obraz „Dievča s perlovou náušnicou“ (nazývané tiež Dievča v turbane) je najpopulárnejším a najznámejším obrazom holandského barokového maliara Jana Vermeera. Má rozmery 44,05 x 39 cm a je štúdiou dievčenskej hlavy.
Údaje o dátume vzniku tohto obrazu sa rozchádzajú, nakoľko nebol signovaný. Podľa kritikov možno zaradiť vznik diela pravdepodobne okolo roku 1665, Malraux uvádza dátum 1672 a iní historici sa prikláňajú k názoru, že to bolo okolo roku 1660 (Tolnay). Dielo Dievča s perlou je podpísané jeho umeleckým menom "IVMeer".
Maliar svetla a pokoja
Obrazy Jana Vermeera znázorňujú jednoduché obyčajné výjavy. Maľoval neznámych ľudí vo svojich domovoch pri mlčanlivých činnostiach, kedy oddychuje duša. Bol maliarom svetla a kľudu a zámerne v svojich dielach zmäkčuje silné kontrasty a obrysy. Na tvárach zobrazených postáv chýba akékoľvek citové pohnutie a nevyskytujú sa žiadne rušivé momenty. Aj postava tohto neznámeho dievčaťa z obrazu zrejme sníva a pôsobí na nás len svojím vyžarovaním a prítomnosťou.
Vermeer umiestňoval každý záblesk svetla s neomylnou istotou a dokonalosťou. Pracoval pozorne, pomaly a používal žiarivé farby s drahými pigmentmi. V tvorbe Jana Vermeera je svetlo dopadajúce z vonka vždy umiestnené po ľavej strane. Tentoraz prichádza z ľavej čelnej plochy a pomáha zvýrazniť črty tváre a urobiť ich realistické. Majstrovským využitím svetla sústreďuje v tomto obraze pokojná póza dievčaťa pozornosť diváka na lesknúce sa oči, žiarivú perlu na uchu miznúcu v pološere pozadia a plnosť spodnej pery.
Motív
Vermeerove diela sú typické svojou jednoduchosťou. Na tomto obraze je namaľované dievča so zaujímavou fyziognómiou tváre pozerajúce bočným pohľadom smerom do nekonečna. Kompozícia obrazu je striedma, celé pozadie obrazu je čierne. Použité farby sú sýte a výrazné. Jednoduchý obraz je vypracovaný do najmenších detailov a vyjadruje osobnosť dievčaťa. Je príznačný svojou jemnosťou a bezprostrednosťou.
Harmónia farieb
Umelec často používal pri tvorbe svojich obrazov farby typické pre holandské interiéry. Základom jeho farebnej palety je modrá, citrónovo žltá, perleťovo biela a čierna. Farebný súzvuk týchto farieb je typický pre všetky Vermeerove diela.
Zobrazené dievča je oblečené do svetlohnedého kabátika, z ktorého vyčnieva biely golier alebo časť blúzky. Hlavu dievčaťa pokrýva turban lesklej modrej a žltozlatistej farby. Z hornej časti hlavy dopadá na chrbát časť tejto látky z turbana a zakončená je lemom lesklej bledomodrej farby. V ľavom uchu dievčaťa vidíme výraznú jagavú perlovú náušnicu v tvare veľkej kvapky. Ligot náušnice s perlou korešponduje s ligotom na perách a jagavými očami dievčiny.
Význam symbolu
V Európe boli turbany obľúbeným módnym doplnkom už v 15. storočí a turban, ktorý má dievča na hlave bol pravdepodobne súčasťou tureckých odevov a dodává mu exotický efekt. V tej dobe bol tiež populárnou rekvizitou a jeho komplikované záhyby a bohaté materiály boli skvelým spôsobom, ako ukázať maliarovu zručnosť. Turban mohol ale tiež demonštrovať vplyv iných krajín do Holandska.
Výrazová sila podobizne
Tváre Vermeerových obrazov zachytávajú určité vlastnosti či charaktery ľudí. Začiatkom 60. rokov používal umelec pri svoje tvorbe intenzívne kontrasty a tak je tomu i pri obraze „Dievča s perlovou náušnicou“. V tomto diele upustil od svojej bežnej schémy, kedy sú jeho postavy umiestnené pred bielu alebo svetlú stenu. Tvár dievčaťa so spytujúcim sa a tak trocha záhadným pohľadom vystupuje do popredia z tmavého až čierneho pozadia, čím priťahuje pozornosť diváka. Výrazovú silu očarujúcej podobizne zdôrazňujú zmyselne pootvorené ústa a pohľad zlatohnedých očí. Znázornená je horná polovica tela, natočená smerom doľava. Takisto je týmto smerom pootočená hlava i pohľad.
Maliarske vyjadrenie
Podľa vyjadrení Jana Vermeera spočíva zmysel umenia vo vyjadrení osobnosti. Očarujúca krása a harmonickosť umelcových diel vychádza z jeho citlivého vystihnutia svetelných podmienok a bezchybnej techniky. Tak ako iné Vermeerove diela je i toto nezabudnuteľné pre zvláštnu a jedinečnú kombináciu mäkkosti, absolútnej presnosti a plnosti tvarov, textúr i farieb.
„Gioconda severu“
Vermeerove umenie bolo objavené až v druhej polovici 19. storočia, kedy začalo byť viac cenené. Svetoznámy obraz je často nazývaný „Gioconda severu“ alebo „Holandská Mona Lisa“ a stal sa námetom rôznych spracovaní. V roku 1999 napísala americká autorka historických románov Tracy Chevalierová rovnomennú knihu (Girl with a Pearl Earring), v ktorej fiktívne domýšľa okolnosti vzniku obrazu. V roku 2003 bola podľa románovej predlohy natočená romantická filmová dráma Dievča s perlou. V roku 2008 vznikla rovnomenná divadelná dramatizácia.
V roku 1882 sa toto dielo objavilo na nie veľkej amsterdamskej Braamovej dražbe, kde si ho len za 2 zlaté a 30 stuyverov kúpil A. A. des Tombe. V roku 1903 ho odkázal obrazárni Mauritshuis (Mauritshuis Royal Picture Gallery), ktorá spadá pod Národné múzeum v Haagu, kde sa dielo „Dievča s perlovou náušnicou“ nachádza doteraz.
_-_The_Girl_With_The_Pearl_Earring_(1665).jpg)
Použité zdroje
- E. H. Gombrich: Příběh umění (vyd. Argo, 2010)
- René Huyghe, Piero Bianconi: Vermeer (Odeon Praha, 1981)
- Jan Vermeer van Delft, Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 61, 2000
- https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C3%ADvka_s_perlou