Plagát » Ulica a mesto v plagátovej tvorbe | Výtvarná výchova

Noví kresliari a maliari opúšťajú ideálne alegórie a viac pozorujú život. Žurnalistika v širokom zmysle slova zaplavuje kultúru a ovplyvňuje človeka z ulice rovnako ako umelec. Každý sa musí tak trochu otrieť o modernú banalitu, aby sa dotkol novej skutočnosti. Mnohí vizionári slova i obrazu nachádzajú v modernom svete i novú krásu a prijímajú ho aj s jeho protikladmi. Zrýchlený vývoj civilizácie utvrdzuje ľudstvo v názore, že pokrok je základnou silou spoločnosti.

Plagát sa stáva súčasťou ulice, ulica je súčasťou mesta a mesto je súčasťou väčších kultúrnych a civilizačných celkov. Štruktúry sú vzájomne prepojené, vznik moderného plagátu je už len záležitosťou času. Ako výrazne sa zmenila ulica!

Prvé obrazy ukazujú ulicu ešte ako zátišie, krajinu, žáner, až neskôr maliari objavia dynamiku mestského života, ľudský dav a čulý ruch. Ulice veľkých miest sa už v druhej polovici 19. storočia podobajú plynule tečúcej rieke. Objavujú sa prvé stopy hluku, šumu, dymu, ale celok je ešte stále vnímaný lyricky. Ulicami prúdi život, ulica je dôležitou tepnou živého organizmu mesta. Z veľkých bulvárov sa rozlieva hlavný prúd do menších ulíc a zaniká v uličkách kdesi na okraji. Alebo je to možno aj naopak, do veľkého bulváru sa nakoniec vtesná celé mesto.

Ulica v 19. storočí je viac než len cestou a prostriedkom spojenia. Je samostatnou skutočnosťou, svetom pre seba, veľkolepým divadlom, miestom zábavy, či dejiskom banálnych i historických udalostí.

Práve na ulici vidíme chudobu i bohatstvo, slávu, moc a biedu. Ulica zvýrazňuje i spoločenskú nerovnosť a podnecuje davové vášne doposiaľ neznáme. V občianskych revolúciách medzi rokmi 1830-1871 vyrástli v uliciach barikády a na nich sa tvorili dejiny.
Ulica má teda svoju podobu, svoj výraz, má svoju topografiu i typológiu, má svojich chodcov, zaujímavé figúrky a mnoho ďalších postáv. Moralisti, spisovatelia a pozorovatelia života študujú mesto a podávajú o ňom zaujímavé, prekvapujúce svedectvá. Balzac popisuje chovanie a zvyky Parížanov. Ján Neruda vo svojich fejtónoch, ktoré zhromaždil v Štúdiách krátkych a kratších, popisuje mnohotvárnosť mestského života. Neruda pozoruje život, všíma si slúžky a žobrákov, počúva rozhovory ľudí, všíma si mestskú dekoráciu a predovšetkým reklamné štíty nad obchodmi.

Mesto má nad človekom magickú moc. Vťahuje ho dovnútra, robí z neho iného človeka, či už chce alebo nechce. Vzťah k mestu má veľa podôb. Začína obdivom a končí niekde hlbokou nenávisťou. Mesto poskytuje takéto rozpätie modernej existencii. Ulica ponúka od samotného chodca až po jedinca strateného v dave širokú škálu najrôznejších pocitov. Človek môže prežiť v meste nielen hlboké odcudzenie, ale aj splynutie s masou a osamelosť zameniť za stratenie vlastného ja. Nie vždy je jednoduché zaľudniť svoju samotu a pritom zostať sám sebou. Do exteriéru ulice sa premietajú vnútorné predstavy a túžby. Pôsobia tu spoločenské tlaky, doba a iné problémy. To všetko sa odráža v symboloch ulice, v jej symbolickej reči, v osloveniach, frázach a heslách.

Chodec je novou jednotkou mesta, charakteristickým typom modernej ulice. Ako legendárna bytosť prechádza tento nepatetický hrdina mestským labyrintom, ponáhľa sa za svojím cieľom, či blúdi medzi domami. Na svojej nekonečnej ceste objavuje mesto, navštevuje krčmy, kabarety, nemocnice, hotely, pasáže, verejné domy, úrady. Krok za krokom preniká do tajomstva mesta. Každej zmene exteriéru zodpovedá vnútorná psychická zmena. Večný chodec skúša všetky druhy pokušenia, radostí, útrap, rozkoše, bolesti a smútku. 
Pre chodca bude nakoniec stvorený aj plagát, aby ho sprevádzal, tešil, povzbudzoval i klamal. Účelom plagátu je vynútiť si pozornosť, prekvapiť, vzrušiť, upútať, vnútiť sa do priazne chodca - diváka.