Plagát » Parížska cenzúra plagátu » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Jean de Paleologue patril v deväťdesiatych rokoch 19. storočia k najplodnejším umelcom v plagátovej tvorbe. Vytvoril viac než 100 plagátov, no aj napriek tomu nie je príliš známy. Bolo to spôsobený tým, že Paríž bol na konci 19. storočia stále prudérnym a cenzurovaným mestom a jeho plagáty boli v tej dobe viac než škandalózne. Preto sa jeho plagáty nesmeli vylepovať na stenách parížskych ulíc. Všade, kde sa zjavili, spôsobili šok pre širokú verejnosť a výtvarných kritikov. Samozrejme, bol to iný šok než ktorý spôsobil Toulouse.Lautrec svojim plagátom pre Moulin Rouge.

Jean de Paleologue zašiel oveľa ďalej než Chéret so svojimi pôvabnými dievčatami, Lautrec s tanečnicami a Mucha so svojimi ornamentálnymi kňažkami. Jean de Paleologue bol umelcom, ktorého zobrazené ženy na plagátoch boli najerotickejšími zjaveniami aké kedy viseli na parížskych uliciach. Ženy boli výhradne jeho inšpiračným zdrojom a on ich nepretržite znázorňoval na svojich plagátoch v čo možno najpriesvitnejšom oblečení, prípadne s čo najmenším kúskom oblečenia. Svojimi nahými ženami symbolicky znázorňoval obraz nastávajúcej modernej doby.

Rayon ď Or (zlatá žiara), je reklamou na plynovú lampu. Tento plagát je jeho najlepším výtvorom. Plagát znázorňuje okrídlenú ženu, ktorá zavesila rozsvietenú lampu s hviezdičkou na nebo a tá žiari jasným svetlom. Krásna žena má na sebe veľmi tenkú priesvitnú látku. Svetlo lampy dopadá na jej nádherné nahé telo a osvetľuje ho v zmyselnom a vzrušujúcom pôvabe.

Tak ako na mnohých plagátoch aj na Société du Gaz Acétyléne nám ukazuje neodolateľnú krásu nahého ženského tela. Plagát ilustruje stelesnenie svetla a symbolistického obrazu pokroku v personifikácii so sporo odetými ženskými alegóriami. Ženy sú oblečené len v obláčikoch tmy a osvetľované lampičkami. Jean de Paleologue opäť ukazuje týmto plagátom dlhý nos parížskej cenzúre.

Jean de Paleologue nebol jediným, ktorého plagáty boli cenzurované. Nemalé problémy s puritánskymi výtvarnými kritikmi mal aj Švajčiar žijúci v Paríži Theophile-Alexandre Steinlen. Je až neuveriteľné, že tento vynikajúci odborník na zobrazovanie zvierat a detí vytváral veľmi poburujúce plagáty parížskych prostitútok, v ktorých sa odráža skutočná realita najstaršieho remesla.

Vďaka Steinlenovi sa plagátový štýl stal jemnejším a popisnejším, jeho plagáty boli nazývané epickými básňami, no plagátom LeJournal/La Traîte des Blanches vytvoril obraz veľmi krutého života prostitútok, ktorý nemá s epickou básňou nič spoločného.

Tento plagát vychádza zo škandalózneho románu Biele otroctvo, ktorý veľmi ostro odsudzuje obchod s prostitúciou. Keď sa Steinlen zoznámil s týmto románom, vytvoril silný, vynikajúci plagát a so starostlivosťou skvelého ilustrátora zobrazuje hrubého, snobského pasáka ako ignoruje tri z jeho žien. Najväčšie rozhorčenie vyvolal zobrazením odhalených pŕs jednej z prostitútok. Steinlen už mal v roku 1894 problémy s cenzúrou kvôli plagátu La Bodiniére, ale to nebolo nič v porovnaní s búrkou nevôle pri La Traîte des Blanches. Keďže takéto plagáty boli cenzurované, svoj protest proti spoločenskému a politickému neporiadku sa umelci snažili kritizovať ilustráciami v časopisoch a magazínoch.