Plagát » Anglické začiatky plagátu » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Plagátovanie ako najrýchlejší spôsob verejného oznamovania už existoval v Londýne v tridsiatych rokoch 19. storočia. V roku 1839 bola v Londýne založená prvá plagátovacia spoločnosť pre inzerciu a reklamu. Zadymený a hlučný Londýn je prvým mestom v Európe, kde došlo k takej silnej koncentrácii ľudí, obchodu a priemyslu. Potreba informácií je jasná. bez nich nemôže taký moderný kolos vôbec existovať. Prvé londýnske plagáty sa podobali skôr vývesným tabuliam a s umením nemali nič spoločné.

Obsah tlačených slov bol dôležitejší než estetické podanie a pôsobenie na diváka či chodca. Oveľa neskôr začne výveska používať aj dekoráciu, ornament a obraz k svojim zámerom. Vývesky a plagáty sú vylepované náhodne. Pokrývajú najmä mestské steny. Anglický maliar John Parry namaľoval v roku 1835 obraz, ktorý predstavuje jednu z prvých plagátových stien neďaleko katedrály svätého Pavla. Oznámenia sú odlíšené farbou, formátom, rôznymi druhmi písma- používajú sa predovšetkým tučné typy a linky.

Dôležitou novinkou ulice je plagátový stĺp, patentovaný v Londýne v roku 1824. Plagátový stĺp nebol len statickou dominantou. Vozil sa pôvodne na povoze ako pohyblivá reklama. Prvá reakcia obyvateľstva na plagát bola často ironická, ale vďaka tomu sa zachovali niektoré zaujímavé svedectvá. Napríklad figúrka lepiča plagátov je často spojovaná s groteskným dejom. Tradičného anjela a hlásnou trúbou definitívne nahradil lepič so štetkou na dlhej tyči. Od dôb plagátov a samozrejme i novín, je zrazu svet plný udalostí, materiálu, noviniek a nápadov.

Prvá svetová výstava v roku 1851 sa konala v Londýne, ktorej symbolom sa stal Paxtonov Kryštáľový palác. Úplne jedinečný hlavný výstavný pavilón pripomínal obrovský skleník. K stavbe bolo totiž použité iba železo a sklo. Londýnska výstava rozdeľuje 19.storočie na minulosť a budúcnosť. I keď stroje ešte nepatrili k najdôležitejším exponátom, je už zrejmé, že nový vek bude patriť im. Na tlač sú kladené stále väčšie požiadavky. Zlúčenie slova a obrazu sa prehlbuje. Nezanedbateľné sú úspechy komerčnej reklamy, s ktorou súvisí i vznik novej grafickej profesie bez veľkých umeleckých ambícií.

Už v nasledujúcom roku bolo v Londýne založené prvé umeleckopriemyselné múzeum. Nová reforma má viesť k všeobecnej náprave vkusu a je priamou reakciou na problém stále zväčšujúci modernú banalitu. Semperova a neskôr Morrisova reforma našla početných stúpencov a ovplyvnila tiež tlač. Vytvorila kult krásnej knihy. Ale plagát zostal prakticky nedotknutý, bol ponechaný osudu. Plagát ako pravé dieťa ulice sa príliš neotáčal za estetickými ideálmi a predieral sa každodennou skutočnosťou k vlastnému výrazu.

Estetika umenia a estetika doby, ku ktorej patrí práve ulica a plagát, to sú v 19. storočí dva nezmieriteľné protiklady. Na jednej strane existuje historizmus a rôzne reformy, na druhej strane stále sa rozvíjajúci mestský folklór, novinová ilustrácia, prvé fotografie a samozrejme plagát. Pritom nejde len o rozdiel kvality, o vysoké umenie a jeho protiklad – druhoradé žánre. Problém je zložitejší, salónne obrazy sú nakoniec rovnako banálne ako reklamné farbotlače. Plagát nie je obraz, ani umelecký objekt, ale kultúrny fenomén doby. Na plagát sa musíme pozerať ináč než na tradičné maliarske dielo a tiež ho musíme zasadzovať do iných kontextov. Ani s tradičným pojmom grafiky nevystačíme, čiže z dejín krásnej maľby a umeleckej grafiky vznik plagátu neodvodíme. Počiatky plagátu sú spojené so sociológiou mesta, s psychológiou davu a symbolikou ulice.