Plagát » Divadlá a kaberety v plagátovej tvorbe | Výtvarná výchova

Nepochybne najchýrnejším zábavným podnikom secesie bol kabaret Moulin Rouge v Paríži. Otvorili ho Joseph Oller a Charles Zidler 6. októbra 1889 na bulvári de Clichy číslo 90. Jeho otvorením spôsobili doslova ošiaľ medzi Parížanmi a v tento večer prišli vo veľkom počte zatlieskať hviezdam kankánu na prvom mieste s neodolateľnou La Goulue.

Na otvorení tohto podniku nechýbal ani umelec, ktorý sa stal jeho častým návštevníkom, bol ním Henri de Toulouse-Lautrec . Začiatkom 90. rokov bolo pre umelca pravidlom, že každú noc strávil v Moulin Rouge. Hoci tam popíjal, robil si aj prípravné kresby a finálne obrazy potom dotvoril v priebehu dňa. Radosť a záujem, ktorú pociťoval v podnikoch Elysée – Montmartre alebo v Moulin de la Galette, bola v Moulin Rouge desaťnásobná. Henri de Toulouse-Lautrec vytvoril v roku 1891 pre Moulin Rouge plagát, ktorý je v súčasnosti považovaný za najhodnotnejšie dielo plagátového umenia.

Ďalším umelcom, ktorý vytvoril plagát pre Moulin Rouge, bol Jules Chéret. Na typicky Chéretovskom plagáte vidieť v popredí krásne usmievavé dievčatá jazdiace na somárikoch. Oller a Zidler, ktorí otvorili tento tanečný podnik, skutočne mali v programe vystúpenie žien jazdiacich na týchto zvieratkách. Moulin Rouge bol známy svojimi na červeno natretými krídlami mlyna. Najpozoruhodnejším znakom tohto kabaretu po jeho otvorení boli obrovské slony umiestnené za kabaretom.

Za poplatok jeden frank mohli návštevníci vystúpiť po špirálovitých schodoch do ich dutého vnútra. Jeho najväčšou atrakciou však bola dlhé roky tanečnica La Goulue.

Hoci bol Moulin Rouge najznámejším parížskym kabaretom, nemenej známym bol aj kabaret Folies Bergére, ktorý bol vôbec prvým v Paríži. Jeho dvere sa po prvý krát otvorili širokému publiku 1. mája 1869.

Tak ako je Moulin Rouge navždy spojený s tanečnicou La Goulue a Henri de Tolouse-Lautrecom, Théâtre de la Reinassance so Sarah Bernhardtovou a Alfonsom Muchom, Folies Bergére je spojený s múzou secesie Loïe Fullerovej a Julesom Chéretom, ktorý vytvoril množstvo plagátov pre tento známy kabaret a práve divadelné plagáty pozývajúce na predstavenia pantomímy alebo baletu vo Folies Bergére sa stali jeho najlepšími výtvormi. Až do roku 1886 boli jeho hlavnou náplňou cirkusové predstavenia, vystúpenia výstredných komikov a talentovaných žonglérov, ktorí boli na bulletinoch uvádzaní v programe večera ako čarodejníci prehĺtajúci živé hady.

Jules Chéret vytvoril pre Folies Bergére množstvo plagátov. Nasledujúci je ukážkou jeho klasického návrhu pre predstavenie baletu Fleur de Lotus v tomto kabarete. Tento divadelný plagát je jedným z jeho najlepších výtvorov. Prekrásne pastelové farby s ideálnou kompozíciou a neodolateľnými Chéretkami pohladia dušu každého diváka.

Chéret inšpiroval množstvo umelcov, ktorí sa vydali v jeho šľapajach a tvorili nádherné plagáty. Niektorí išli vlastnou cestou a obohatili plagátové umenie o nové postupy, o nový výrazový obsah plagátu ako napríklad Toulouse-Lautrec alebo Alfons Mucha. Naproti tomu sa niektorí umelci držali Chéretovho kánonu a medzi týchto umelcov patril aj Georges Meunier. Ten vytvoril v roku 1895 plagát pre obľúbenú tančiareň bohémskych Parížanov s názvom Bullier. Jane Avrilová, neskoršia hviezda kabaretu Jardin de Paris začala svoju kariéru práve v tomto podniku na Montparnasse. Umelci ako Guillaume Appolinaire a Pablo Picasso boli jeho pravidelnými návštevníkmi. 
Meunier zachytil plagátom typickú krásu tohto podniku počas divokého kankánu, ktorý nám predvádza tanečnica povzbudzovaná nejakým zhýralcom na jeho pozadí.

Divadlá, kabarety, koncertné haly sa spoločne s ich „hviezdami“ podieľali na tom, že sa práve divadelné plagáty vytvorené medzi rokmi 1890 až 1905 stali najhodnotnejšími dielami plagátovej tvorby v ich dejinách. Secesný divadelný plagát má výnimočné postavenie v celom vývine plagátovej tvorby a svieti na jeho piedestáli ako najjagavejšia hviezda.