Plagát » Divadelný plagát secesie » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Plagátovú tvorbu možno vnímať ako kombináciu oznamovacieho prostriedku a umeleckého diela. Tento vývoj má svoje logické pravidlá. Prvoradou úlohou plagátu je upútať pozornosť okoloidúceho, poskytnúť mu informácie. Zatiaľ čo majú informácie strohý charakter, vizuálne podanie plagátového obrazu musí podať viac, prilákať. Inými slovami často využívanými manažmentom predaja: kupujú sa kvety, ale predáva ich vôňa. Aj z tohto dôvodu musí dobre pripravený plagát ponúkať okrem textu – kto, čo, miesto, čas – aj obraz vytvárajúci fluidum korešpondujúce s ponúkaným zážitkom. Najčastejšie s divadelným predstavením.

Aj divadelný plagát má svoju históriu. V podstate odkedy existujú divadlá, je jeho neoddeliteľnou súčasťou. V jeho začiatkoch slúžil výhradne k účelu informovať širokú verejnosť o plánovanom divadelnom predstavení, ktoré sa malo uskutočniť. Ako motivátor slúžil krátky text, ktorý informoval ľudí o obsahu divadelnej hry alebo gigantické titulky pozývajúce do divadla.

Takáto reklama existovala až do roku 1867, v ktorom „otec moderného plagátu“ Jules Chéret vytvoril plagát pre Bal Valentino, ktorý ponúkal okrem tlačeného textu aj vizuálny obraz v podobe krásnych, tancujúcich mladých dievčat. Od tohto okamžiku sa umelecký obraz stane súčasťou plagátu a bude tvoriť jeho najzaujímavejšiu časť – samozrejme z pohľadu diváka, pretože z hľadiska výtvarnej kritiky musí obraz tvoriť jednotu s tlačeným textom. Práve v období secesie sa táto jednota dostala na najvyššiu úroveň a divadelný plagát bol uznaný za plnohodnotné umelecké dielo. Hlavným motívom nasledujúcich desaťročí sa aj v divadelnom plagáte stal motív ženy.

Divadelné plagáty pozývajú na predstavenia, spevácke koncerty, lákajú širokú verejnosť do divadiel, zábavných podnikov, kabaretov prostredníctvom hviezd, ktoré v nich vystupujú. Najčastejšie to boli tanečnice, speváčky a kurtizány v jednej osobe či herečky. Muži zobrazení na týchto plagátoch boli výnimkou. Predsa len, žena bola, a je tým lepším objektom zobrazenia na hocijakú reklamu ako muž. Tieto ženy robili reklamu nielen divadlám a divadelným hrám, ale aj sebe. Ich mená sa neraz stali symbolom všetkých tých lokálov a divadiel a iba vďaka týmto dámam, ľudia, prevažne muži vo veľkých počtoch navštevovali ich predstavenia.