Akvarel » Podložky a podklady u akvarelu - Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Akvarel si vyžaduje ľahkú pijavú podložku bez výraznejšej štruktúry so schopnosťou odrážať svetelné lúče. Podložka totiž má aj funkciu podkladu, ktorý sa pri akvarely používa výnimočne a obmedzuje sa skôr na charakter preparácie alebo imprimitúry. Z tohto hľadiska sú najvhodnejšie a najpoužívanejšie papiere, pergamen, hodváb a kostené, hlavné slonovinové doštičky. Celkom výnimočne na začiatku 20. storočia sa používali aj plátené podložky s osobitne upravenými kriedovými podkladmi. Papier na akvarel musí byť ručný, dlhovláknitý, primerane tenký a pijavý, čomu najlepšie vyhovujú špeciálne polokartóny a kartóny tradičných značiek.

Zvláštnu skupinu tvoria veľmi kvalitné japonské a čínske papiere, zhotovené z rastlinných vlákien kodsu, ďalej z bavlnených odpadkov s prímesou hodvábnych vlákien. Zvláštny druh tvorí takzvaný ryžový papier, často používaná podložka čínskych akvarelov a gvašov, ktorá nie je papierom v pravom zmysle slova, ale špirálovito lúpanou a zlepovanou dreňou rastliny Arallia papyrifera H. Najdrahším papierom tohto typu je tzv. cisársky imperiálny kartón. Čínske a japonské papiere sú ideálne dlhovláknité, nenapučiavajú a sú veľmi odolné voči vode, možno ich ľubovoľne vlhčiť bez obavy, že sa rozvláknia, majú optimálnu pijavosť farby a odolávajú pôsobeniu mikroorganizmov.

Papiere na akvarel musia byť glejené v celej hmote, nielen na povrchu. Priveľmi mastné, alebo vodu odpudzujúce papiere sa odmastňujú benzínom, alebo sa natierajú zriedenou volskou žlčou. Povrch akvarelových papierov má byť primerane drsný, pretože lepšie prijíma farbu a dáva jej lepšie optické vlastnosti.

Akvarelové papiere sa nemajú skrúcať a odkladať zrolované. Vznikajú tak deformácie často bežným okom neviditeľné, ktoré sa hneď prejavia vo farebnej vrstve (pretože stlačený papier inak prijíma farbu), odhliadnuc od toho, že taký papier ma stále tendenciu rolovať sa. Pri dobrých akvarelových papieroch nie je úprava podkladu potrebná.

Plátno nie je pre akvarel typickou podložkou. Ak sa používalo, muselo sa upraviť glejovo kriedovým, alebo sadrovým podkladom, doplneným ešte veľmi riedkou imprimitúrou s olovnatej bieloby, aby sa podklad pri mokrom procese pri práci nerozmočil.

Hodvábne podložky sa upravovali zväčša len náterom silne zriedeného roztoku volskej žlče, alebo jemnou škrobovou apretúrou, aby tkanina bola tuhšia a nešmýkala sa pod štetcom. Potrebná bielosť sa docielila veľmi riedkym náterom kriedovej bieloby, spájané dextrínom, alebo rybím glejom.