Priamo múzou secesie sa na konci 19. storočia stala tanečnica Loïe Fullerová. Pre bohémsky Paríž bola magickou atrakciou. Vedľa fauny a flóry neexistoval v secesii žiadny častejší motív než tanec so závojom tejto legendárnej Američanky. Jej tanečné kreácie očarili každého a keď sa tenká, priesvitná látka dotýkajúca sa jej krásneho tela nasvietila množstvom farebných svetiel, vyzerala na javisku ako neustále sa meniaca farebná dúha.
S jej postavou vo vysoko zvírených závojoch, z ktorých vykukovala pôvabná drobná hlava a dojemné ruky, sa stretávame vo všetkých umeleckých disciplínach a takmer u všetkých umelcov okolo roku 1900. Táto tanečnica dávala krídla fantázii, fascinovala kultúrny svet nielen v Paríži, ale aj v ostatných častiach Európy.
Všetci jej ležali pri nohách a fenomén Loïe Fullerovej bol predmetom množstva vážnych úvah a rozhovorov. Fullerovej vlnitý tanec dobyl secesiu. Jeho vláčne pohyby zodpovedali snom o línii tej doby a Loïe Fullerová robila všetko pre to, aby jej oheň stále plápolal. Zahaľovala sa do mimoriadne tenkých závojov, vytvorila rafinovanú choreografiu farebného svetla a stala sa sama gesamtkunstwerkom. Podarilo sa jej svojím tancom vytvoriť zreteľné spojenie medzi symbolizmom, secesiou a novým poňatím farby a svetla.
Jedným z umelcov, ktorí sa inšpirovali neodolateľnou krásou Loïe Fullerovej bol aj Jules Chéret. Vytvoril litografický plagát znazorňujúci jej tanečné predstavenie. Je presne taká, akú ju poznáme z jej vystúpení. Na tmavom pozadí ožívajú rôznymi farbami osvetlené šaty a do našej pozornosti sa dostávajú do červena sfarbené dlhé Fullerovej vlasy. Chéret dokonale využil kontrastnosť pozadia a predného plánu hoci takéto tmavé litografické plagáty vytváral len zriedkavo.
Dámy veľkého sveta vo svetle divadelného plagátu V Paríži žili dámy veľkého sveta ako speváčky May Belfortová, May Miltonová, herečka Sarah Bernhardtová a tanečnice Loïe Fullerová, La Goulue, či Jane Avrilová, ktorú pre jej...