Impresionizmus » Zobrazenie ženy v impresionizme | Výtvarná výchova

V roku 1863 vstupujú na verejnosť impresionisti. Manet vystavuje svoje Raňajky v tráve, v ňom komponuje nádherné akty žien k postavám mužov, oblečených v civilných odevoch. Impresionisti študujú predovšetkým dve veci, atmosféru  a charakter moderného života, ktorý sledujú bezprostredne bez štylizácie.

Štúdium spoločnosti prináša do diel maliarov záujem o figúru, hlavne opäť o figúru ženy. Vedľa maliarov impresionistov vyrastá veľké sochárske umenie A. Rodina. Jeho ženské telá – sochár ich modeloval veľké množstvo - sú modelované  rýchlym zhnetením hmoty, sú posadnuté vášňami, ktoré ich stáčajú v rozvlnené, mäkké krivky pohybu. Sú celé akoby zahalené  v žiari svetla, odrážaného každým milimetrom rozrušeného, hybného povrchu.

Motív exotickej ženy prináša do impresionizmu Paul Gauguin. Jeho podivne ztrnulé bohyňe, tahitské dievčatá hnedej pleti, plných pier, melancholicky upretých očí, plocho maľované v sýtych farbách, sú ohlasom akej si čudnej, barbarskej ale čudnej poézie. Určitým medzníkom v dejinách európskeho umenia je premenlivá, večne hľadajúca umelecká osobnosť ukazovateľa ciest Pabla Picassa (Nahá žena s náhrdelníkom). Jeho dielo však nie je dovŕšené a dokončené. Je na polovičnej ceste medzi minulosťou a budúcnosťou, v ktorej sa ešte tisíckrát premení názor umelcov na figúru ženy. Isté však je, že tento námet ostane vedúcou zložkou umenia, že bude vždy zrkadlom, v ktorom sa bude odrážať kultúra doby, jej morálka a duch.