Výtvarné umelecké smery | Výtvarná výchova

V roku 1863 vstupujú na verejnosť impresionisti. Manet vystavuje svoje Raňajky v tráve, v ňom komponuje nádherné akty žien k postavám mužov, oblečených v civilných odevoch. Impresionisti študujú predovšetkým dve veci, atmosféru  a charakter moderného života, ktorý sledujú bezprostredne bez štylizácie.

Secesia je posledným z univerzálnych medzinárodných výtvarných smerov, ktorému sa podarilo vtlačiť svoj umelecký duch všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení. Secesný ornament však nie je len dekoráciou, má významnú funkciu, je nositeľom symbolu. Nositeľkou symbolu je aj žena, ktorá bola takmer výhradným inšpiračným zdrojom secesných umelcov.

Roku 1924 vydal básnik André Breton prvý „Surrealistický manifest“. Išlo o hnutie, ktoré spájalo básnikov a výtvarníkov. Ideovým východiskom hnutia boli výskumy psychológa Sigmunda Freuda v oblasti podvedomia. Surrealisti sa zaujímali aj o niektoré ezoterické výskumy (napr. sa považovali za pokračovateľov stredovekých alchymistov, ktorí hľadali „kameň mudrcov“). Svojich predchodcov hľadali aj v histórii - išlo o umelcov, ktorí využívali fantáziu (Hieronymus Bosch, Giuseppe Arcimboldo a i.) Účastníkmi surrealistického hnutia sa stali mnohí z umelcov, ktorí predtým patrili k dadaistom.

Imresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Imresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov. Predstavitelia tohto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu.