Výtvarné umenie » Umelecké dielo » Žena v umení - zdroj inšpirácie | Výtvarná výchova

Žena vo výtvarnom umení je námetom, ktorý má snáď najširšiu a najhlbšiu predmetovú obtiažnosť, pretože sa dotýka všetkých prepudových predstáv. K žene ako matke viažu sa názorové a citové prežitky vyplývajúce z pudu sebazáchovy, v nej je obsiahnutý životodárny princíp. Ona stelesňuje výsostnú životnosť ľudského rodu a ona je taktiež živlom ochranným. Žena, ako milenka očisťuje v umení všetky momenty pudu rozmnožovateľského.

Od Zemeducha k svätici, k svätej Panne, šíri sa poznávanie dobrého a zlého vo vzťahu k žene. Vznešený prejav sa strieda so zaklínaním až prekliatím, prenesením umelcami v jedinečnými prostriedkami. V prostriedku sú vábivé i vznešené ženy, spodobované ako spoločenský ideál určitých dôb, ako módny ideál krásy alebo ako sociologický ideál erotickej a spoločenskej mravnosti. Zvodkyňa stretáva sa s priateľkou, luxusná krásavica s družkou a spolupracovníci na naplnení života.

Všetky umenia a všetky kultúry, ktoré zobrazili človeka zobrazovali predovšetkým ženu. Žiadny sloh a žiadny smer nevyhol sa tejto základnej tématike. Všetky oblasti a slohy vyjadrili v pomere k žene nielen citový či intelektuálny, nielen krasocitný či krasovedný, nielen sociologický či súkromný, ale hlavne svoj duchovný pomer k svetu.

Preto sme dnes zaťažený dojmom , ako by akt bol vlastným a najvlastneším námetom vyjadrujúci vzťah k žene vo výtvarnom umení. Priemerný divák pozerá na tento námet väčšinou ako na predmet intímneho záujmu.

Vyjadruje mu predovšetkým vzťah k žene. Nevidí a nevidí rád, keď mu umelec spodobuje svoj zážitok z hľadiska spoločenského zmyslu. Chce vo výtvarnom umení vtelenie citového, erotického alebo spoločensky osobného pomeru k žene. Nevidí, čím akt vo výtvarnom umení skutočne je, že je totiž štúdiou zákonitosti vtelenej krásy, štúdiou, ktorá buď predchádzala konečným vyjadrením vzťahu k žene, alebo je výtvarne hraničeným formálnym spodobením slohového alebo smerového vyznania. V tomto zmysle, je inak akt iba nepatrným úsekom ikonografickej témy ženy vo výtvarnom umení. Prechádza však v akt čistý alebo niekedy skrytý v odeve všetkými oblasťami alebo slohmi i umelých kultúr, ktoré nazerali na ženu ako na jav spoločenský, opierajúci sa o pozorovanie biofiziológie. Ale tento záujem o figúru a o figuráciu telesnosti nie je u ženského modelu inak vylúčený. Výtvarné umenie študuje ľudskú telenosť mužskú rovnako ako ženskú, a to v ktoromkoľvek období starnutia a prejavu.