Výtvarné umenie | Výtvarná výchova

Slovo „akt“, odvodené z latinského „actus“ (pohyb, jednanie úkon), znamenalo pôvodne vo výtvarnom umení určité držanie tela za účelom jeho štúdia a neskôr samotné zobrazovanie tak, že model začal byť neoblečený.

Zobraziť krásu tela znamená pre maliara vyhovieť požiadavkám povahy buď teoretickej ( čo je krása? podľa čoho všetkého ju poznáme?), alebo praktickej (aké kanóny a spoločenské zvyklosti, aký rôzny vkus nám dovoľujú nazvať telo „krásnym“?)Ako sa menia obrazy krásy v priebehu času a jak vo vzťahu k žene? Krása nikdy nebola niečím absolútnym a nemenným, ale v rôznych historických obdobiach a rôznych oblastiach sveta brala na seba odlišnú podobu.

V roku 1863 vstupujú na verejnosť impresionisti. Manet vystavuje svoje Raňajky v tráve, v ňom komponuje nádherné akty žien k postavám mužov, oblečených v civilných odevoch. Impresionisti študujú predovšetkým dve veci, atmosféru  a charakter moderného života, ktorý sledujú bezprostredne bez štylizácie.

Secesia je posledným z univerzálnych medzinárodných výtvarných smerov, ktorému sa podarilo vtlačiť svoj umelecký duch všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení. Secesný ornament však nie je len dekoráciou, má významnú funkciu, je nositeľom symbolu. Nositeľkou symbolu je aj žena, ktorá bola takmer výhradným inšpiračným zdrojom secesných umelcov.

Žena vo výtvarnom umení je námetom, ktorý má snáď najširšiu a najhlbšiu predmetovú obtiažnosť, pretože sa dotýka všetkých prepudových predstáv. K žene ako matke viažu sa názorové a citové prežitky vyplývajúce z pudu sebazáchovy, v nej je obsiahnutý životodárny princíp. Ona stelesňuje výsostnú životnosť ľudského rodu a ona je taktiež živlom ochranným. Žena, ako milenka očisťuje v umení všetky momenty pudu rozmnožovateľského.

Roku 1924 vydal básnik André Breton prvý „Surrealistický manifest“. Išlo o hnutie, ktoré spájalo básnikov a výtvarníkov. Ideovým východiskom hnutia boli výskumy psychológa Sigmunda Freuda v oblasti podvedomia. Surrealisti sa zaujímali aj o niektoré ezoterické výskumy (napr. sa považovali za pokračovateľov stredovekých alchymistov, ktorí hľadali „kameň mudrcov“). Svojich predchodcov hľadali aj v histórii - išlo o umelcov, ktorí využívali fantáziu (Hieronymus Bosch, Giuseppe Arcimboldo a i.) Účastníkmi surrealistického hnutia sa stali mnohí z umelcov, ktorí predtým patrili k dadaistom.

Imresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Imresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov. Predstavitelia tohto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu.