Tempera | Výtvarná výchova

Historickou podložkou temperovej maľby bolo drevo. Antický a egyptský maliari používali sykomorové a cedrové drevo, umelci talianskeho trecenta topoľ, orech a gaštan, ale aj píniu, hrušku a javor. V severnom Taliansku a v Nemecku dávali prednosť dubu a hruške, výnimočne buku, lipe a ihličnatým drevinám. Drevené dosky sa zostavovali z fošní hrubých 3 až 5 cm, spájaných kolíkmi alebo zvlakmi a ich povrch určený na maľovanie sa nahrubo urovnával rašpľou a potom sa brúsil. Maliarské cechy a bratstvá dbali na to, aby majstri na významnejšie objednávky používali skutočne dobre drevo vyschnuté drevo, zoťaté v zime a najmenej 5 rokov voľne schnúce.

Technika tempery je veľmi stará, stretávame sa s ňou už v starom Egypte a opisujú ju všetky klasické pramene k dejinám maliarskych techník. Poznatok, že vodné emulzie sú po zaschnutí nerozpustné, urobil z emulznej maľby rozšírenú techniku najmä preto, že prirodzeným emulgačným prostriedkom sa mohol stať vaječný žĺtok, čo veľmi zjednodušilo prípravu emulzných spojív.

Temperové farby sa riedia čistou vodou. Aj štetce sa pri striedaní farieb a po dokončení práce vymývajú vodou, preto musíme mať pri maľovaní pohár alebo inú nádobu a častejšie v nej vymieňame vodu. Ak chceme dosiahnuť dobre výsledky, musíme dbať aj na kvalitu a druh štetcov. Pri maľovaní temperou sa používajú ploché štetce. Najlepšie sú vlasové štetce no na voľné nanášanie farby stačí aj štetinový štetec.