Tiziano Vecelli známy ako Tizian (1485 až 1490 - 1576 ) bol najvplyvnejším maliarom benátskej renesancie a patrí medzi najväčších maliarov všetkých čias. Tvorba tohto mimoriadneho umelca mala obrovský vplyv na celé európske maliarstvo.

Dátum narodenia predmetom špekulácií

Presný dátum narodenia Tiziana Vecelliho nie je známy, ale usudzuje sa medzi rokmi 1476 až 1490 v Pieve di Cadore v talianskych Alpách. Údaje sa priveľmi rozchádzajú, nakoľko umelec sám ku koncu kariéry svoj vek zveličoval, aby získal sympatie svojich mecenášov. Vzhľadom na jeho umeleckú dráhu bude najpravdepodobnejší dátum okolo 1485. Jeho rodný dom je dnes sprístupnený verejnosti.

O tomto mimoriadne nadanom umelcovi sa hovorilo, že vedel maľovať už keď bol v matkinom lone. Pochádzal z váženej rodiny. Asi ako 10- ročný sa učil v dielňach rôznych umelcov. Stal sa žiakom najvýznamnejšieho miestneho maliara a mozaikára Sebastiana Zuccata, neskôr Gentila Belliniho a jeho brata Giovaniho. V jeho ateliéri zostal dlhšiu dobu, ale keďže sa mu zdal jeho štýl časom zastaraný a neuspokojoval ho, prešiel do dielne Giorgia. Neskôr s ním začal spolupracovať na freskách pre Fondaco dei Tedeschi. Po Giorgioneho smrti (1509) nemal umelec v Benátkach vážnejšieho konkurenta a toto svoje postavenie si udržal po dobu šesťdesiatich rokov. O posledných rokoch života je pomerne málo informácií, maľoval však až do pokročilého veku. Zomrel 27. septembra 1576 ako bohatý muž a najoslavovanejší umelec v Európe.

Oddanosť maľbe

Tizian bol plne oddaný maľbe a v jeho tvorbe neexistuje žiadne obdobie únavy alebo stagnácie. Rozvojom svojej vlastnej tvorivej osobnosti sa postupne stále viac dištancoval od vplyvu Giorgia. Bol veľmi náročný k sebe aj k ostatným a nerád odovzdával vedomosti ďalej. Od mladosti mal veľký zmysel pre obchodovanie. Príjmy mal nielen z predaja obrazov a pozemkov, ktoré vlastnil, ale aj z reprodukčných práv na rytiny. Vedel sa veľmi dobre postarať o svoje záujmy a vynútiť si zaplatenie svojich prác. Podľa dochovaných listov, adresovaných rozličným zákazníkom si dokázal dôrazne, ale úctivo vymôcť vyplatenie za dodané obrazy či sľúbené dôchodky. Podľa väčšiny zdrojov získal počas života dostatok majetku a mnohí sa čudovali, prečo toľko pracuje. Jeho túžba po majetku však nebola prejavom lakomstva, ale aby mohol žiť v blahobyte a pohodlí. Napriek svojej sláve a bohatstvu si zachoval prívetivé správanie i spôsoby.

Geniálny portrétista

V tvorbe Tiziana nájdeme všetky žánre, ktoré striedal - krajiny, portréty, mytologické scény dýchajúce erotikou či náboženské výjavy. Obzvlášť vynikal v dekoratívnych mytologických výjavoch a v maľbe portrétov. Biblické výjavy často maľoval tak, akoby sa odohrávali v Benátkach práve v dobe, ktorej žil.

Bol jedným z prvých európskych maliarov, ktorý sa začal venovať maľovaniu portrétov. Vytvoril veľkolepé portréty pre mnohých bohatých mecenášov, ktorých charakteristickým znakom bol cit pre realitu, ale i jemná zmes idealizovania a lichotiaceho zobrazenia. Jeho portréty vyjadrovali nielen sociálne a politické postavenie, ale odhaľovali fyzické a psychické rysy. Postavy v nenútených postojoch boli maľované v záplave svetla, čo mu dávalo obrovské možnosti pri práci s farbou. Napriek tomu, že vynikal ako geniálny portrétista, nedochoval sa žiadny portrét jeho manželky, detí alebo rodičov. Svoje autoportréty začal maľovať až v pokročilom veku.

Expresívny maliarsky rukopis

Tizian zanechal obrovské množstvo vynikajúco zvládnutých prác a je veľmi ťažké určiť datovanie jeho obrazov. Jeho rané diela sú vypracované s jemnosťou a usilovnosťou. Až v neskoršej tvorbe vidieť temperamentnú prácu so štetcom, voľné zaobchádzanie s formou a farebnosťou.

Svoje obrazy Tizian skicoval veľkými nánosmi farby a formoval tak základný rámec kompozície. Rozpracované obrazy odložil a vracal sa k nim až po niekoľkých mesiacoch, niekedy aj rokoch. Keď ich po tejto dlhšej pauze otočil, domaľoval postavy a skorigoval detaily. Napokon dielo retušoval. Hlavný námet zvýraznil roztieraním prstov a zosúladil farebné tóny alebo prstami pridával tmavé alebo jasnočervené škvrny na oživenie kompozície. V poslednom období života maľoval viac prstami ako štetcom.
Tizianova maliarska technika mala tu výhodu, že prechodnými štádiami mohli byť poverení pomocníci. Od roku 1540 zamestnával vo svojej veľkej dielni viac ako 30 pomocníkov.

Majster farieb

Originalita Tiziana spočívala nielen v novátorskom použití farby, ale tiež v dynamickosti póz. Svetlom a farbou sa mu darilo vyjadriť ľudské city. Jeho precízny zmysel pre farbu vniesol do maľby portrétov nový život. Z tmavého pozadia vystupujú bledé tváre, bohato farebný odev postáv ostáva výrazný a jasný. Na obrazoch sa strácajú línie a stierajú kontúry. Umelec obľuboval svetlo a štruktúru, jeho farba, svetlo i tieň sa vzájomne prelínajú.

Tizianov spôsob práce s farbou ovplyvnil takých umelcov ako boli Poussin, Goya či Watteean. K veľkým obdivovateľom patrili maliari zvučných mien ako Caravaggia,Velásqueze, Rubens, Rembrandt, Manet, Cezanne, Delacroix a veľa ďalších.

Mimoriadne postavenie maliara

Tizianova povesť sa začala šíriť už od roku 1512. Stal sa oficiálnym maliarom Benátok, ktoré patrili medzi najbohatšie a najväčšie mesta Európy. Okrem postavenia tým získal aj možnosť vyšších honorárov. Spoluprácu síce sprevádzali počas jeho dlhého tvorivého obdobia rôzne ťažkosti, ale trvala až do jeho smrti. V roku 1513 dostal ponuku presídliť do Ríma, ale zostal v Benátkach a kládol úradníkom podmienky. V roku 1516 si ho pozval do Ferrary knieža Alfonso d´Este, ktorý si objednal pre svoj zámok sériu mytologických malieb. Tizian pre neho pracoval v rokoch 1516 - 20. Postupne si osvojil nové vedomosti i spoločenské vystupovanie. Knieža sa stal jeho najvýznamnejším mecenášom a objednal si u neho ďalšie obrazy.

Popularita umelca začala stúpať, ale kto chcel vlastniť jeho obraz, musel dostatočne zaplatiť. Neskôr si on diktoval témy, ceny i termíny. Za výzdobu fasády kostola v Coneglianu - fresku, dostal dom so záhradou, ktorý mu do smrti slúžil ako miesto pre oddych. Zriedkakedy zákazky odmietal a bol neustále v časovom sklze. Aby Tizianova maliarska dielňa zvládla obrovské množstvo zákaziek, musela bezchybne fungovať. Všetci pomocníci mali presne vymedzené úlohy, ale nemali žiadnu samostatnosť.

V tomto období sa umelec rozchádza s minulosťou. Jeho krajiny sú videné veľmi realisticky. Použitím nádherných farieb a plných tvarov cítiť z jeho tvorby životnú radosť.

Umelcov smutný súkromný život

V roku 1525 sa Tizian oženil s Cecíliou Soldano, s ktorou mal tri deti – synov Pomponia, Orazia a dcérku Lavíniu. Tá sa narodila v roku 1530, pri pôrode ktorej Tizianova manželka  zomrela. Zúfalý umelec k sebe dva mesiace nikoho nevpustil. Nakoniec k sebe pozval svoju sestru, ktorá sa mu starala o deti a prenajal si nový dom so záhradou a prekrásnym výhľadom na lagúnu. Žil tam až do svojej smrti.

Dlhá a nesmierne plodná kariéra

Okolo roku 1530 prichádza k novej etape v Tizianovej tvorbe, ktorá znamenala ďalší krok k realizmu. Pre umelca dostáva novú hodnotu pomer krajiny a človeka. Človek už krajinu neovláda, ale splýva s ňou v dôvernej citovej jednote.
V tomto období si vytvoril priateľstvo so svojráznym básnikom a dramatikom Pietrom Aretinom (nazývaným tiež „postrachom šľachticov“), ktorý vyzdvihoval vo svojich dielach umelcovu genialitu a šíril jeho dobré meno.

Od tridsiatych rokov 16. storočia sa datuje nadviazanie stykov s najdôležitejšími umelcovými patrónmi – španielskymi Habsburgovcami, ktorých hlavným predstaviteľom bol cisár Karol V. Od roku 1533 bol menovaný za jeho oficiálneho maliara (neskôr aj jeho syna Filipa II.). Podľa historických prameňov bol Karol V. nevďačný model – malý, bledý, maliar musel vyvinúť veľké nadanie a úsilie, aby vyjadril cisárov majestát a bol ním docenený, čo sa Tizianovi podarilo.

Prostredníctvom portrétov si vytvorili veľmi blízky vzťah. Dostali sa mu mnohé šľachtické výsady, dekrétom bol menovaný za grófa a jeho synovia za šľachticov. Cisár mu tiež udelil niekoľko vyznamenaní a dôchodkov. Dôveru a priateľské vzťahy si tiež získal s ferrarskými vojvodcami d’Este, mantovskými Gonzagovcami, urbinskými della Roverovcami či francúzskym kráľom Františkom I. Ich portréty z tohto obdobia sú jednými z najkrajších a zároveň najslávnejších. V Tizianovej tvorbe sa v tomto období začali prejavovať nové prvky a príklon k manierizmu.

Prvá cesta do Ríma

V roku 1545 podnikol Tizian prvú cestu do Ríma. Privítaný bol kardinálom Farnese a samotným pápežom Pavlom III. V Ríme maľoval najmä portréty, ale vytvoril i niekoľko náboženských obrazov a alegorických výjavov Danaé.

Tizian 011

Prevládajúcou zložkou jeho tvorby zostáva naďalej farba so všetkými svojimi výrazovými hodnotami.

Technika posledného tvorivého obdobia

V poslednom období umelcovej tvorby farebná škála tmavne. Nadobúda červenkasté tóny s hnedastým nádychom. Maľoval rýchlo hrubými ťahmi a škvrnami bez prípravných kresieb. Obrazy boli dokonalé, keď sa pozerali len z diaľky. Farby rozotieral prstami a retuš robil výraznými temnými tónmi a linkami z karmínu. Čoraz častejšie sa obracal na svojich pomocníkov v dielni, ktorí sa vracali k plátnam, ktoré boli začaté pred rokmi.
Napriek pokročilému veku, hmotnému zabezpečeniu a veľkej sláve i poctám neprestal u Tiziana tvorivý zápal. Na prahu staroby sa celkom oddal svojmu umeniu, uzavrel sa do sveta maľby, alchýmie farieb a mágie svetla. Zabudol na všetky objednávky i pocty a maľoval si len tak, pre seba.

Významné diela

Noli me tangere, Slávnosť Venuše (okolo 1518 – 19), Flóra (1520), Polyptych z Brescie (1522), Svätá Mária Magdaléna (asi 1535), Navštívenie chrámu (1534 - 38), Odvádzanie Krista na Kalváriu, Bakchanálie, Kristov krst, Venuša oddychujúca pri hudbe (1545 - 48).

Venus and organist and little dog

Nanebovzatie Panny Márie (1516-18) – pôsobivé rozmerné plátno určené pre hlavný oltár veľkého františkánskeho kostola Santa Maria Gloriosa dei Frari v Benátkach. Nové poňatie oltárneho obrazu je založené na scénografických prvkoch a stalo sa dielom, ktoré umelca preslávilo.  
Bakchus a Ariadna (1520 - 23) - mytologický obraz namaľovaný pre zámok vojvodcu Alfonsa d‘Este z Ferrary. Dynamické dielo zobrazuje boha vína Bakcha, prichádzajúceho na pomoc Ariadne, ktorá zostala opustená na ostrove.

Titian Bacchus and Ariadne

Láska nebeská a láska pozemská – námet je dodnes záhadou. Maľba je pravdepodobne alegóriou pozemskej, svetskej a duchovnej lásky, ktoré stelesňujú dve postavy harmonicky umiestnené do krajiny v pozadí.
Danaé – Toto dielo zachytáva mytologický príbeh .
Retabulum Pesarovcov (1526) - oltárny obraz patrí k najslávnejším dielam, jeho kompozícia sa stala vzorom benátskych oltárnych obrazov po niekoľko nasledujúcich stáročí.  
Venuša urbínska (1538) - ženský akt, ktorý je pravdepodobne alegóriou manželskej lásky
Tarquinius a Lukrécia (1571) - námet spracovaný viackrát, zobrazuje neskrotnú vášeň muža a bezmocné zúfalstvo ženy. Obraz bol namaľovaný doslova prstami a bol zaslaný Filipovi II.

Slávne portréty

Portrét Karola V. v kresle (1548), Portrét Karola V. so psom (1533), Portrét Pavla III. so synovcami Alessandrom a Ottaviom Franese, Portrét Pietra Aretina (portrétovaný viackrát), Portrét Filipa II, Portrét Frederica Gonzagu so psom (okolo 1523 – 25),
Portrét cisára Karola V. na koni (1548) – predstavuje cisára ako stelesnenie moci a sily. Jazdecký portrét bol novinkou a toto dielo znamenalo začiatok nového žánru v umení portrétovania.
Portrét Ariosta (známy tiež ako „Podobizeň muža s bradou“ alebo „Šľachtic s modrým rukávom“, vytvorený asi 1511- 12) - toto rané dielo sa stalo jedným z najznámejších a najdokonalejších v portrétnej tvorbe.

Titian - Portrait of a man with a quilted sleeve

Portrét mladej ženy (okolo 1545 – 46) -  nie je vylúčené, že ide o portrét jeho dcéry Lavínie (ktorá taktiež ako jeho manželka zomrela pri pôrode),
Vlastná podobizeň (okolo 1562)  - umelcov autoportrét. Zo živých očí i vráskavej tváre vyžaruje energia.

Tizian 090

Portrét Jacopa Stradu (1566 - 68) – bol posledným portrétom osobností.

Posledné obrazy vrcholnej tvorby

Ukladanie do hrobu (1566), Únos Európy (1550 - 62), Sv. Šebestián (okolo 1570), Korunovanie tŕním (1570), Nymfa a pastier (okolo 1570).

Tizian 085

Tizian 053

Apollón a Marsyas (okolo 1570 – 75) - jeden z posledných obrazov. Predstavuje akýsi umelcov testament (kráľ Midas je umelcovým autoportrétom). Toto dielo sa nachádza v Štátnom zámku v Kroměříži.
Snímanie z kríža – dielo určené do kaplnky benátskeho kostola Santa Maria Gloriosa dei Frari, kde mal byť umelec podľa svojho želania pochovaný. Zostalo nedokončené pre určité rozpory s tamojšími mníchmi.

Použité zdroje

  • Velikáni výtvarneho umenia (vydavateľstvo Perfekt, a.s., Bratislava, 1996)
  • Tizian, Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 50, 2000
  • José Pijoan, Dejiny umenia 6 (vydavateľstvo Ikar, 1999)