Plagát » časopisy v plagátovej tvorbe » Výtvarná výchova | Výtvarná výchova

S pribúdajúcim množstvom voľného času a s neustále sa zlepšujúcou finančnou situáciou, mestská populácia dosiahla značný intelektuálny a duchovný rozvoj. Vďaka lepšej úrovni vzdelania ľudia uznali význam umenia, kultúry a literatúry. Hneď ako začali byť zverejňované plagáty, zvýšil za záujem ľudí po knihách, novinách, magazínoch, ktoré prinášali nové informácie z vonkajšieho sveta k čitateľovi.

Zdalo sa, že koniec 19. storočia bol „rajom na zemi“. No nebolo tomu celkom tak. Naoko sa každý oháňal slobodou, naoko si každý mohol robiť čo chcel, ale v mestách vládla tvrdá ruka zlých zákonov. Pre toto obdobie bola charakteristická korupcia, cenzúra a nespôsobilosť politikov riadiť svoje vlády. Spoločenské problémy sa dotýkali samozrejme aj umenia. Existoval akademický kánon, ktorý bolo treba striktne dodržiavať. Impresionisti sa už proti nemu postavili na odpor, ale stali sa iba vyvrheľmi spoločnosti a boli odmietaní. Nastal ten správny čas zobraziť pretrvávajúce politické a sociálne problémy tých dní. Existoval iba jeden spôsob ako to dokázať: publikovať svoje práce v časopisoch. Umelci, ktorí mali v tom čase v Paríži úspech, boli pripravený ukázať svoj talent v rôznych týždenníkoch a magazínoch usilujúcich sa o verejnú priazeň. Magazíny ako Harper´s, Le Journal, Pan, Gil Blas, La Revue Blanche alebo Le Rire im umožnili tieto práce publikovať. Samozrejme, umelci nezobrazovali len spoločenské problémy, ale publikovali aj klasické portréty známych ľudí, ich karikatúry, alebo reklamy na rôzne príležitosti odohrávajúce sa v meste či okolí.

Boli to skvelé čierne, či farebné, malé, tlačené obrázky na prednej, zadnej strane a v strede magazínov na dvojstrane o niečo roztiahnuté. Stávalo sa, že umelec najprv vytvoril malú kresbu, ktorú uverejnil v časopise a ak mala úspech, vytvoril veľký plagát, alebo ak vďaka cenzúre nemohol vytvoriť plagát, tento v zmenšenom formáte publikoval v niektorom z časopisov. Nakoniec aj samotná reklama časopisov sa stávala zdrojom zákazky pre umelcov. Všetky publikované ilustrácie boli vytvorené technikou klasickej alebo farebnej litografie. Je preto neodškriepiteľné, že aj časopisy zohrali svoju úlohu pri rozvoji plagátového umenia. Medzi umelcov publikujúcich v týchto časopisoch patril aj Theophile-Alexander Steinlen, Henry de Toulouse-Lautrec, Georges Meunier, Pierre Bonnard, Leonetto Cappiello, čo meno, to vynikajúci umelec. Najplodnejším z nich bol Thephile-Alexander Steinlen. V rozpätí rokov 1883 až 1900 vytvoril 2000 ilustrácií pre 50 časopisov. Ľudstvo ulice, pracujúce triedy, nevzdelanci, boli všadeprítomnými objektmi v Steinlenovej tvorbe.

V roku 1898 prišiel do Paríža mladý taliansky umelec Leonetto Cappiello. Našiel mesto plné vzrušenia, v ktorom chcel zostať, ale zároveň musel nájsť spôsob ako by si zabezpečil živobytie. Nadviazal preto kontakt so svojimi krajanmi, hercom Novellom a skladateľom Puccinim. Vytvoril ich karikatúry a tieto publikoval v satirickom týždenníku Le Rire. Obidve boli okamžite uznané a prijaté širokou verejnosťou. Prakticky cez noc sa Cappiello stal známym a vďaka týmto ilustráciám dostal prvú zákazku na veľký plagát. Neskôr sa Leonetto Capiello stal jedným z najpopulárnejších plagátových umelcov. 20. storočia.