Plagát » Prížsky rozkvet plagátu » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Začiatky plagátu patria Londýnu, Paríž zohráva v 70. rokoch 19. storočia dôležitú úlohu pri jeho rozvoji, ale až v 90. rokoch sa stal centrom moderného plagátu. Paríž mal prestíž hlavného mesta sveta udávajúceho ten správny tón. Do Paríža prichádzali spisovatelia, maliari a architekti z celého sveta a zmenili ho na jedno veľké divadlo, v ktorom hlavné úlohy zohrávali práve oni. Svetová výstava v roku 1900 urobila z Paríža mesto železa. Belgičan Victor Horta a Hector Guimard sú prví, ktorí použili novú formu železnej konštrukcie, štíhlu, šľachovitú, staticky pôsobivú. Zelenou farbou natreté liatinové stonky nesúce tropické kvety vchodov do parížskeho metra sa stali znamením Paríža.

Nielen tieto fantastické tvary, metamorfózy architektúry a prírody, najvyššia stavba sveta akou Eiffelovka vtedy bola, nevestince, kabarety, kurtizány, boli symbolom Paríža, ale nemenej významnú úlohu zohráva aj reklamný plagát, ktorý sa stáva manifestom secesného štýlu.

Počas deväťdesiatych rokov 19. storočia dovtedy šedé a pusté ulice Paríža boli vyzdobené nápadne farebnými reklamnými plagátmi vytvorenými schopnými umelcami tej doby akoby sa v ňom mal konať nejaký festival. Návštevníkov Svetových výstav bolo treba zahrnúť reklamou aby sa podporil odbyt rozvíjajúceho sa priemyslu. Plagáty vychvaľovali všetko – od bicyklov cez lieky až po návštevu nočných podnikov. Vzbudzovali pozornosť a veľmi skoro sa stali predmetom záujmu zberateľov.

Toto vychýrené umenie znalci a výtvarní kritici oslavovali rovnako ako ľudia prechádzajúci sa ulicami. Uznávaní umelci litografického plagátu najlepším spôsobom dávali najavo svoj talent a tak sa stal Paríž akýmsi otvoreným vonkajším múzeom. Stovky a stovky farebných litografií oživili mesto a vytvorili nové, vysoko atraktívne pouličné galérie. Umenie sa dostáva z galérií do ulíc. Nečudo, že plagát dosiahol svoju najväčšiu slávu práve v Paríži a jeho autori sa právom stali nesmrteľnými. Plagátové umenie na ulici bolo prvou, skutočne demokratickou formou umenia, pretože zoznámiť sa s ním mohol každý.