Rodina Bellelliových (La Famille Bellelli) - skupinový portrét pochádza z ranej tvorby umelca a je jeho prvým významným dielom v impresionistickom štýle. Vznikol v roku 1858-1867 a je namaľovaný technikou olej na plátne. Zachytáva tri generácie jednej rodiny a ich medziľudské vzťahy: od starého otca, zobrazeného na obraze zavesenom nad stolom, až po jeho vnučky. Pri hlbšom pohľade sa vytráca dojem dokonalého rodinného života. V neopätovaných pohľadoch je vidno na rodine Bellelliových vnútorný, protikladný život manželov, odcudzenie i odmietanie vzájomného kontaktu až po odlišnosť generácií.
Postavy zachytené na obraze Rodina Bellelliových sú vlastnou rodinou Edgara Degasa. Koncepciu obrazu pritom niekoľkokrát zmenil (najskôr mali byť na obraze len podobizne sesterníc). V auguste 1858 pobýval maliar na návšteve u svojej tety vo Florencii v Taliansku. Počas pobytu vytvoril veľa prípravných štúdií a kresieb jej rodiny. Samotný obraz Rodina Bellelliových namaľoval až po návrate do Paríža.
Na plátne je vyobrazená teta Laure Bellelli s rodinou – so svojou staršou dcérou Giovanou, mladšou Giuliou a manželom, barónom Gennarom Bellelli. Za Gennara sa Laure vydala vo svojich 28 rokoch a pravdepodobne bol sobáš dopredu dohovorený. V listoch synovcovi sa zverovala, aký je jej manžel protivný a nudný. Obraz odhaľuje frustráciu manželstva a zviditeľňuje odstup medzi ženskými členmi rodiny a otcom. Umelec prezentuje ponurú, prísnu a napätú atmosféru, ktorá panuje v dome manželského páru žijúceho bez lásky.
Barónka je v tom čase tehotná a pózuje spolu s deťmi pred podobizňou svojho otca. Je oblečená v smútočnom, nakoľko jej len nedávno zomrel otec. Jeho portrét je zarámovaný v zlatom ráme a zavesený vzadu nad písacím stolom na sivomodrej stene s bledými kvetmi. Jej otec bol úspešným bankárom a položil základ rodinného bohatstva. Náklonnosť k otcovi signalizuje aj Laurin postoj blízko portrétu. Degas majstrovsky zvládal kompozičné rozvrhnutie na plátne a zachytenie pravdivosti daného okamihu.
Laure pozerá pred seba, pohľad má uprený do prázdna a nechce, aby sa jej pohľad stretol s pohľadom manžela. Ich vzťah s barónom symbolizuje ľahostajnosť, ku ktorej dospela v nešťastnom a napätom vzťahu. Barón sedí namrzene u písaceho stola. Ruka Laure spočíva na ramene staršej dcéry Giovany, ktorá stojí na ľavej strane obrazu. Giovana pozerá ako jediná priamo na diváka. Mladšia Giulie sedí na okraji stoličky, otočená je chrbtom k stolu a nachádza sa v strednej časti obrazu. Barón Bellelli je odsunutý na jeho okraj, sedí v rohu, chrbtom k divákovi a má mierne pootočenú hlavu smerom k mladšej dcére (pôvodne podľa skíc umiestnil Degas otca do čelnej pozície na strane stolu). Vyzerá, akoby bol od členov svojej rodiny izolovaný. Na obraze je vylúčený, kreslo na ktorom sedí „odchádza“ zo zorného uhla obrazu. Pozornosť sa obracia na matku s deťmi.
Pózy dievčat sú veľmi prirodzené a pravdivé a prezrádzajú ich rozdielne povahy. Deti sú namaľované v čiernych šatách s bielymi goliermi a v bielych zásterkách, v ktorých podľa Degasa pôsobili veľmi pôvabne. Staršia Giovana je krásna, kľudná a uvážlivá, kým mladšia Giulie je skôr temperamentná, nenútená a láskavá. Zvláštna pozornosť je venovaná práve mladšej dcére. Jej postava je telom viac obrátená k matke, ale zrak je uprený na otcovu stranu. S rukami založenými v bok a nenútene prehodenou ľavou nohou tvorí bezstarostný stred medzi pólmi plného napätia. Tento okamih prispieva k sprítomneniu výjavu. Degas venoval jej nenútenému držaniu tela celý rad štúdií.
Barón pre svoje politické aktivity musel opustiť Neapol a žiť v exile. Jeho včlenenie do obrazu umožnilo zobraziť psychologický kontrast napätia v rodine. Maľba tak svojím vyznením útočí na typicky meštiacku pózu – zvyčajne zobrazovanú na rodinných obrazoch.
Ďalšie predmety ako noha stola, kozub, sviečka a zrkadlo sú usporiadané tak, že tvoria vertikálnu líniu, deliacu baróna od jeho rodiny.
Degas použil pri farbe tohto obrazu tlmenú paletu farieb. Ženské postavy hľadia do svetla, ktoré dopadá zľava, mužov chrbát je v svetle, ale jeho tvár je v tieni. V pravom dolnom rohu na okraji obrazu je pes, ktorý nie je zobrazený celý, je namaľovaná len jeho polovica, bez hlavy. Vo svojich dielach Degas často zobrazoval iba polovicu postáv alebo predmetov, druhá časť bola mimo obrazu. Bol k tomu inšpirovaný svojim záujmom o fotografiu.
Toto dielo je vystavené v Musée d´ Orsay v Paríži.
Použité zdroje
- Edgar Degas. Největší malíři. Život, inspirace a dílo, č. 6, Praha, 2000
- Robert Cumming: Veľkí umelci (vydavateľstvo Ikar, 2003)
- Texty Simona Bartolenová: Slavné galerie světa Musée d´Orsay Paříž (Copyright of the Czech edition Euromedia Group, k.s., 2006)