Plagát » Vznik a vývoj plagátu » Výtvarné techniky | Výtvarná výchova

Vznik plagátu siaha až do 15. storočia, v ktorom európski remeselníci používali ručne vyrábané jednoduché informačné tabule so stručným textom oznamujúcim poväčšine nejakú udalosť v meste. Výroba týchto informačných tabúľ bola pomalá a veľmi drahá. Výsledkom toho bolo, že najlepšími plagátmi v tej dobe, ak sa dajú vôbec nazvať plagátmi, boli drevorezy, ktoré obsahovali výlučne tlačený text bez nejakého náznaku dekoratívnej vzorky. Hoci výroba plagátu trvala pomerne dlho, bola snaživá a otvorila dvere novému, vzrušujúcemu veku túžiacemu odovzdať informácie a nové správy pre ľudí prechádzajúcimi ulicami.

Pred 15. storočím boli informácie a správy rozširované pomocou mestských trubačov, ľudí, ktorí postupovali mestom. V prípade, že sa dostali na križovatku ulíc, v jej strede, alebo z kostola oznamovali, prípadne kričali nové správy od kráľa, alebo miestnych spolkov a bratstiev. Každé mesto, dedina mali svojich vlastných hlavných trubačov, ktorí boli doslova živým vozidlom prevážajúcim nové správy a informácie. Títo informátori vyhlásili každú dôležitú udalosť v meste, počnúc dobrými správami, až po pohrebné oznamy, zvolávaním rôznych zhromaždení a nechýbali ani oznámenia o stratených predmetoch.

V roku 1539, pod vládou Františka I., začali postupne plagáty, hoci pomaly, nahrádzať verejných trubačov. V tomto roku bol prijatý oficiálny dekrét, ktorý zastavil používanie týchto informátorov. Verejní trubači tak namiesto hlasného kričania na križovatkách začali vylepovať nové plagáty a vývesné tabule na plagátovacie miesta, ktoré boli presne určené. Pred rokom 1600 boli vývesné tabule prevládajúcim spôsobom verejného oznamovania.

Jeden z prvých plagátov vytvoril v 17. storočí francúzsky lekár Théophraste Renaudot. Tento protestantský lekár tlačil vo svojej obchodnej spoločnosti zoznamy adries, ktoré boli zamerané na reklamu dodávateľov a kupcov rôznych produktov. Nazval ich informačnými adresami. Tento úspešný zoznam vychádzal niekoľko rokov. V roku 1633 vytlačil zoznam týchto adries pod novým názvom „tabule informačných adries“, ktoré sa stali počiatočnou etapou reklamných plagátov ako ich poznáme dnes.

V polovici 17. storočia zohráva dôležitú úlohu v rozvoji plagátového umenia divadelný plagát. Dva roky neskôr po tom, čo sa v roku 1660 dostal na anglický trón Karol II., opätovne otvorili divadlá. S ich znovuotvorením sa začali tlačiť malé divadelné plagáty, ktoré obsahovali krátke detaily hry, titulok, dátum a začiatok divadelného predstavenia. Tieto plagáty boli tlačené na ručne vyrábanom papieri.

V Londýne v roku 1672 začali tlačiť veľké plagáty, ktoré už neboli úplne čierne, ale do textu sa pridával červený tuš. Tento spôsob sa dostal do Londýna prostredníctvom francúzskej divadelnej spoločnosti. Na konci 17. storočia, londýnske divadlá vylepovali veľké plagáty na uliciach. Malé plagátiky boli distribuované do londýnskych domácností, pravidelným návštevníkom divadiel. Už v tej dobe boli londýnski herci rozhorčení, že ich mená na veľkých plagátoch nebolo dostatočne vidieť a požadovali väčšiu reklamu pre ich herecké umenie.

Plagát v 18. storočí zohrával úlohu dominantného spôsobu masovej komunikácie. Francúzska revolúcia v roku 1789 zapríčinila rýchlu explóziu a následný rozkvet všetkých foriem komunikácie. Hneď ako začali Francúzi pociťovať slobodu v médiách, v novinách sa začala objavovať tlačená reklama. Všetky formy komunikácie, od ľudskej reči cez noviny po plagáty sa tešili úžasnému záujmu.