Plagát | Výtvarná výchova

Plagát
Dámy veľkého sveta vo svetle divadelného plagátu

V Paríži žili dámy veľkého sveta ako speváčky May Belfortová, May Miltonová, herečka Sarah Bernhardtová a tanečnice Loïe Fullerová, La Goulue, či Jane Avrilová, ktorú pre jej ľahkosť a pôvab prezývali La Mélanite (čierny granát). Každá z nich inšpirovala umelcov vo všetkých oblastiach ich tvorby.

Čítať celý článok...
 
Začiatky plagátu

Už praveký človek sa graficky prejavoval v jaskyniach vo Francúzsku, v Španielsku, v severnej Afrike alebo v juhoamerickej džungli, keď vytváral na kamenných stenách pri skromnom osvetlení obraz býka alebo mamuta. Zdôrazňoval mohutnú silu svojho protivníka i živiteľa. Praveké naturalistické zobrazovanie zvierat sa vyvinulo preto, že zodpovedalo naliehavým ekonomickým požiadavkám svojej doby. Vynútila si ho potreba nájsť a uloviť korisť, ktorá by zabezpečila pravekému človeku dostatok potravy na prežitie. Tieto výtvory, prevažne magického významu nemuseli obsahovať estetický prvok, ktorý bol až druhoradý a teda nebolo potrebné dosahovať úroveň umeleckých diel. Pre magický význam úplne postačovali prosté náčrty a skice.

Čítať celý článok...
 
Rozdelenie plagátovej tvorby

Každý plagát je reklamou, či propaguje časopisy, divadelné predstavenia, cigaretový papier, alkohol, zábavné podniky, čokoládu, vždy je reklamou. Je reklamou aj pre samotného umelca a modelky, speváčky, hercov, zobrazených na plagátoch.

Čítať celý článok...
 
Dôležitosť časopisov v plagátovej tvorbe

S pribúdajúcim množstvom voľného času a s neustále sa zlepšujúcou finančnou situáciou, mestská populácia dosiahla značný intelektuálny a duchovný rozvoj. Vďaka lepšej úrovni vzdelania ľudia uznali význam umenia, kultúry a literatúry. Hneď ako začali byť zverejňované plagáty, zvýšil za záujem ľudí po knihách, novinách, magazínoch, ktoré prinášali nové informácie z vonkajšieho sveta k čitateľovi.

Čítať celý článok...
 
Parížska cenzúra plagátu

Jean de Paleologue patril v deväťdesiatych rokoch 19. storočia k najplodnejším umelcom v plagátovej tvorbe. Vytvoril viac než 100 plagátov, no aj napriek tomu nie je príliš známy. Bolo to spôsobený tým, že Paríž bol na konci 19. storočia stále prudérnym a cenzurovaným mestom a jeho plagáty boli v tej dobe viac než škandalózne. Preto sa jeho plagáty nesmeli vylepovať na stenách parížskych ulíc. Všade, kde sa zjavili, spôsobili šok pre širokú verejnosť a výtvarných kritikov. Samozrejme, bol to iný šok než ktorý spôsobil Toulouse.Lautrec svojim plagátom pre Moulin Rouge.

Čítať celý článok...
 
Prížsky rozkvet plagátu

Začiatky plagátu patria Londýnu, Paríž zohráva v 70. rokoch 19. storočia dôležitú úlohu pri jeho rozvoji, ale až v 90. rokoch sa stal centrom moderného plagátu. Paríž mal prestíž hlavného mesta sveta udávajúceho ten správny tón. Do Paríža prichádzali spisovatelia, maliari a architekti z celého sveta a zmenili ho na jedno veľké divadlo, v ktorom hlavné úlohy zohrávali práve oni. Svetová výstava v roku 1900 urobila z Paríža mesto železa. Belgičan Victor Horta a Hector Guimard sú prví, ktorí použili novú formu železnej konštrukcie, štíhlu, šľachovitú, staticky pôsobivú. Zelenou farbou natreté liatinové stonky nesúce tropické kvety vchodov do parížskeho metra sa stali znamením Paríža.

Čítať celý článok...
 
Anglické začiatky plagátu

Plagátovanie ako najrýchlejší spôsob verejného oznamovania už existoval v Londýne v tridsiatych rokoch 19. storočia. V roku 1839 bola v Londýne založená prvá plagátovacia spoločnosť pre inzerciu a reklamu. Zadymený a hlučný Londýn je prvým mestom v Európe, kde došlo k takej silnej koncentrácii ľudí, obchodu a priemyslu. Potreba informácií je jasná. bez nich nemôže taký moderný kolos vôbec existovať. Prvé londýnske plagáty sa podobali skôr vývesným tabuliam a s umením nemali nič spoločné.

Čítať celý článok...
 
Ulica a mesto v plagátovej tvorbe

Noví kresliari a maliari opúšťajú ideálne alegórie a viac pozorujú život. Žurnalistika v širokom zmysle slova zaplavuje kultúru a ovplyvňuje človeka z ulice rovnako ako umelec. Každý sa musí tak trochu otrieť o modernú banalitu, aby sa dotkol novej skutočnosti. Mnohí vizionári slova i obrazu nachádzajú v modernom svete i novú krásu a prijímajú ho aj s jeho protikladmi. Zrýchlený vývoj civilizácie utvrdzuje ľudstvo v názore, že pokrok je základnou silou spoločnosti.

Čítať celý článok...
 
Divadlá a kaberety v plagátovej tvorbe

Nepochybne najchýrnejším zábavným podnikom secesie bol kabaret Moulin Rouge v Paríži. Otvorili ho Joseph Oller a Charles Zidler 6. októbra 1889 na bulvári de Clichy číslo 90. Jeho otvorením spôsobili doslova ošiaľ medzi Parížanmi a v tento večer prišli vo veľkom počte zatlieskať hviezdam kankánu na prvom mieste s neodolateľnou La Goulue.

Čítať celý článok...
 
Žena - symbol plagátov

Každý plagát je reklamou, či propaguje časopisy, divadelné predstavenia, cigaretový papier, alkohol, zábavné podniky, čokoládu, vždy je reklamou. Je reklamou aj pre samotného umelca a modelky, speváčky, hercov, zobrazených na plagátoch. V secesii bol plagát veľkou reklamou ženského pôvabu. Deväťdesiatdeväť percent plagátov zobrazuje vo svojej kompozícii ženu, pretože pre secesný plagát boli muži nepoužiteľní, škaredí, predstavovali iba percento ich použitia v plagátovej tvorbe.

Čítať celý článok...
 
Vznik a vývoj plagátu

Vznik plagátu siaha až do 15. storočia, v ktorom európski remeselníci používali ručne vyrábané jednoduché informačné tabule so stručným textom oznamujúcim poväčšine nejakú udalosť v meste. Výroba týchto informačných tabúľ bola pomalá a veľmi drahá. Výsledkom toho bolo, že najlepšími plagátmi v tej dobe, ak sa dajú vôbec nazvať plagátmi, boli drevorezy, ktoré obsahovali výlučne tlačený text bez nejakého náznaku dekoratívnej vzorky. Hoci výroba plagátu trvala pomerne dlho, bola snaživá a otvorila dvere novému, vzrušujúcemu veku túžiacemu odovzdať informácie a nové správy pre ľudí prechádzajúcimi ulicami.

Čítať celý článok...
 
Divadelný plagát secesie

Plagátovú tvorbu možno vnímať ako kombináciu oznamovacieho prostriedku a umeleckého diela. Tento vývoj má svoje logické pravidlá. Prvoradou úlohou plagátu je upútať pozornosť okoloidúceho, poskytnúť mu informácie. Zatiaľ čo majú informácie strohý charakter, vizuálne podanie plagátového obrazu musí podať viac, prilákať. Inými slovami často využívanými manažmentom predaja: kupujú sa kvety, ale predáva ich vôňa. Aj z tohto dôvodu musí dobre pripravený plagát ponúkať okrem textu – kto, čo, miesto, čas – aj obraz vytvárajúci fluidum korešpondujúce s ponúkaným zážitkom. Najčastejšie s divadelným predstavením.

Čítať celý článok...
 
Plagát v období secesie

V druhej polovici 19. storočia sa vyvinuli základné rysy a myšlienky spoločenského usporiadania a technického vybavenia, ktoré sú dnes charakteristické pre moderný život. Od prvej elektrickej batérie až po občianske vojny, od prvého telefonického hovoru až po všeobecné hlasovacie právo, väčšina bežných životných prostriedkov a náležitostí politiky slúžila neobvyklej koncentrácii obyvateľstva v mestách a ich narastajúcemu osobnému pohodliu. Tieto znaky modernej doby boli patentované práve v týchto rokoch veľmi dynamického rozvoja spoločnosti. Nastala obrovská migrácia obyvateľstva do miest, s ktorou súvisí nebývalý rozvoj komunikačných a informačných prostriedkov. Práve žurnalistika a plagátová tvorba sa stali najrozšírenejšou formou verejného oznamovania do doby, kedy sa pravidelne uskutočňovalo rádiové vysielanie.

Čítať celý článok...
 


Dámy veľkého sveta vo svetle divadelného plagátu
article thumbnaiV Paríži žili dámy veľkého sveta ako speváčky May Belfortová, May Miltonová, herečka Sarah Bernhardtová a tanečnice Loïe Fullerová, La Goulue, či Jane Avrilová, ktorú pre jej...