V priebehu storočia prešla grafika zmenami povahy námetovými i technickými. No však jej základná podstata zostala zachovaná: rozmnožovanie výtvarného diela pomocou tlače. Pôvodne označovalo pomenovanie grafika všetky spôsoby kreslenia a písania (podľa významu z gréckeho slova grafein = písať, kresliť), neskôr sa jeho obsah zúžil na reprodukovanú kresbu, alebo text. Dnes teda, podobne ako pred storočiami chápeme grafiku ako prevedenie kresby do takej podoby, z ktorých sa dá v grafickom lise vytlačiť väčšie množstvo rovnakých a rovnako kvalitných výtvarných diel. Základným princípom grafiky je teda rozmnožovanie diela tlačou.
Voľná grafika
Na začiatku 20. storočia, uznaním špecifických vlastností a významu, sa kresba z grafiky oddelila ako samostatný odbor. Tým sa nanovo a presnejšie vymedzila grafika ako umenie založené na tlačiarenských postupoch, vo vnútri členené na grafiku umeleckú, grafiku reprodukčnú. Odbory umeleckej grafiky sú voľná grafika a úžitková grafika, z ktorých prvá používa klasické technické postupy, materiály a ručnú tlač s cieľom vytvoriť umelecky pôvodný grafický list, vytlačený vo vymedzenom malom náklade. Diela vznikajú z tzv. obecnej spoločenskej objednávky, z vývojových tendencií podmienených historicky a podriadených rovnakým spoločenským zákonitostiam ako maliarstvo, sochárstvo alebo architektúry.
Úžitková grafika
Druhý odbor, úžitková grafika, potom realizuje umelecký návrh priemyselnou výrobou. Nachádza svoj podnet v praktických životných potrebách spájajúcich s umeleckými, estetickými, propagačnými, informačnými, výchovnými a inými a člení ich podľa odboru do ďalších skupín: knižná grafika a ilustrácia, typografia knihy, obálka a väzba a podobne.
Súčasné využitie grafiky
Dnes preniká grafika zásluhou nových technických postupov (serigrafie) do všetkých zložiek života, ovplyvňuje výtvarné cítenie doby a vytvára tým životné prostredie (interiéry, móda). V úžitkovej grafike je však pojem pôvodnosti a duchovného vlastníctva umelca stále viac obmedzovaný už len na návrh. Realizuje sa priemyslovou reprodukciou, teda tlačovým rozmnožením celkom inej povahy, než tlač voľných grafických listov. V priebehu tlače je taktiež vylúčený akýkoľvek podstatný umelcov zásah do vlastného diela. Priemyslová reprodukcia v spojení s umeleckými návrhmi má však podiel na výtvarnosti súčasného životného štýlu. Vedľa umeleckej grafiky ( tj. voľnej a úžitkovej) je reprodukčná grafika sústredená k technicky dokonalému tlačovému rozmnoženiu najrozličnejších, i neumeleckých predlôh. Grafikov zásah behom tlače je vylúčený, alebo celkom špecificky zameraný k technickým problémom dokonalého prevodu predlohy do reprodukcie.
Grafické techniky
Grafické techniky možno deliť na skupiny podľa toho, s akým materiálom pracujú, podľa toho, či tento materiál spracováva grafik mechanickým alebo chemickým postupom, ale najčastejšie a najpresnejšie delenie grafických techník je podľa toho, akým spôsobom sa prevádza zo spracovaného štočku odtlačok. Podľa spôsobu tlače rozdeľujeme grafiku na tri základné skupiny: tlač z výšky, tlač z hĺbky, a tlač z plochy.