Maliari » Plagáty » Toulouse-Lautrecove inšpirácie | Výtvarná výchova

Lautrec býval očarený všetkými tými kurtizánami, speváčkami a tanečnicami. Yvette nebola výnimkou, lenže ako jedna z mála bola očarená Lautrecom. Skutočne sa jej páčil a obdivovala aj jeho umenie, nazývala ho géniom deformácie. Ďalšou Lautrecovou múzou bola írska speváčka May Belfortová. Lautrec použil z času na čas ako motív inšpirácie i muža - hlavne spevácka hviezda Aristide Bruant

Yvette Guilbertová

Yvette Guilbertová bola hviezdou podniku Le Divan Japonais. Bol to nízky, úzky bar, zariadený a vyzdobený viacmenej japonsky. V tomto podniku speváčka prednášala medzi desiatou a jedenástou pikantné piesne. Jej publikum tvorili predovšetkým umelci a literárny kritici. Lautrec tvoril pre Yvette predovšetkým litografie do týždenníka Le Rire, poznáme iba plagát pre Le Divan Japonais, na ktorom je zobrazená. Možno sa bála Lautrecových deformácií, pretože je známe ako Lautreca kritizovala za skice, na ktorých vyzerala škaredo a ktoré jej urobil v Le Divan Japonais. Spolu s ňou je na plagáte vidieť Jane Avrilovú a výtvarného kritika Edourda Desjardinsa. Yvette Guilbertová je na tomto plagáte identifikovateľná jedine svojimi dlhými čiernymi rukavicami.

Orchidea

Ďalšou Lautrecovou múzou bola írska speváčka May Belfortová. Stretol ju v podniku Décadents v rue Fontaine. Mala na sebe dlhé jednofarebné šaty, na krátkych rukávoch množstvo krajky a na hlave detský čepček uviazaný pod bradou na mašli. Pripomínala dieťa. Slabučkým šušlavým hláskom potom začala spievať svoju pieseň držiac v náručí malú mačičku. Belfortová však pôsobila detsky iba naoko. V skutočnosti mala čudné sklony k veciam špinavým a odporným. Ktovie, čo Lautreca na tejto divnožienke priťahovalo. Možno to bol jej cudný výraz a anjelská tvár.

Hoci niektorí kritici nazývali jej spievanie absurdným, patetickým, akoby bez života, na Lautreca jej čudný pôvab zapôsobil. K tomuto falošnému dieťaťu prejavoval veľa pozornosti a hovoril jej „orchidea“. V roku 1895 vytvoril jej červený plagát. Lautrec nezabudol zobraziť na tomto plagáte ani čiernu mačku, s ktorou tanečnica vystupovala pri pesničke I´ve a little cat.

Ľudový spevák

Žena bola najčastejšou inšpiráciou umelcov v plagátovej tvorbe medzi rokmi 1890 a 1905. Z času na čas umelci použili ako inšpiráciu aj motív muža, ktorý sa najčastejšie objavoval v plagátoch Henriho de Touluse-Lautreca, konkrétne spevácka hviezda parížskych kaberetov, Aristide Bruant, ktorého prezývali „ľudový spevák“. V roku 1892 sa obracia na Lautreca so žiadosťou o plagát. Bruant začína svoju kariéru v podniku Ambassadeurs na Champs-Elysées a potrebuje prilákať Parížanov na svoje predstavenia. Onedlho už bol plagát vylepený na parížskych stenách v takom množstve, že aj ľudia začali byť nespokojní. Kam sa pohli, všade sa na nich pozeral Bruant.