Maliari » Plagáty » Henri de Toulouse-Lautrec - Toulouse-Lautrecove ženy | Výtvarná výchova

Lautrec je neodmysliteľne spojený s bohatým parížskym nočným životom, so zábavnými podnikmi, v ktorých nachádzal okúzľujúce dámy pre svoje litografické plagáty. Takmer výlučne používal v plagátovej tvorbe motív ženy, výnimku tvorí iba niekoľko plagátov pre Aristida Bruanta, temperamentnú hviezdu parížskych kabaretov. Kaberetné tanečnice La Goulue, Jane Avrilová, speváčky May Miltonová či May Belfortová  a mnoho ďalších sa stali Lautrecovými múzami.

Jednou z nich bola Missia, žena Thadéa Natansona, vydavateľa časopisu La revue Blanche, ktorú maliar, podľa Perruchota zobrazuje v kožušinovom golieriku s rukávnikom, závojom a veľkým klobúkom, zdobeným čiernymi pierkami. Missia bola jednou z najkrajších žien v Paríži, preto sa netreba čudovať, že na Lautreca veľmi zapôsobila.

Nasledujúci plagát patrí anglickej speváčke May Miltonovej. May vystupovala v Paríži iba jednu sezónu na malom, obyčajnom javisku v Irish and American bare. Potom odcestovala do New Yorku na americké turné, pre ktoré vytvoril v roku 1895 Toulouse-Lautrec pôsobivý plagát s postavou speváčky v splývavých dlhých šatách pred sýto modrým pozadím. Biely papier používa ako pozitívnu formu, jemne obtiahnutú tenkými linkami. Podlaha je načrtnutá štyrmi jednoduchými ťahmi, ktoré pretína zvírená Miltonovej sukňa. Lautrec použil na tento plagát iba päť farieb. Zatiaľ čo na tomto plagáte použil Lautrec farbu na pozadí a Miltonovej šaty sú načrtnuté linkami, pravý opak môžme vidieť na  plagáte pre May Belfortovú. Tam je farba použitá na šatách a  načrtnuté je pozadie. Tento plagát je zaujímavý najvyššou možnou redukciou výtvarnej formy akú sa podarilo Lautrecovi dosiahnuť. Jednoduchosť plagátu je výsledkom tvorivého úsilia, ktoré smeruje ku znakovému podaniu slova a obrazu.

Toulouse-Lautrec sa nesústredil len na vizuálnu stránku plagátu, prenikol do širších nálad a citov, zameral pozornosť na to, čo je v „pozadí“ a zároveň existenciálne, stal sa očitým svedkom i spolutrpiacim. Nefalšované city našiel vo svete Montmartru, v ohnisku celej slávnej belle époque, ďaleko od meštiackeho citového pokrytectva. Napriek tomu toto prostredie neprikrášľoval. Chodili sem všetky vrstvy parížskeho obyvateľstva, cudzinci, tanečnice i artisti. Plný lásky, ale bez sentimentálnej záťaže kreslil veľké i malé prostitútky, a keď práve nebol po ruke papier, tak napríklad na obrus, na okraj novín, alebo na mramorovú dosku stola hlboko dojímavé kompozície. Takmer karikaturistické rysy tváre, prudké osvetlenie, dramatické obrysy, to sú jeho štylistické prostriedky.

Najradšej stvárňoval ženy a ich život. Túžba po žene ho vedie – stvárňuje ju pri každom počine. Kreslí ju od chvíle, keď vstáva, do neskorých nočných hodín, keď odkladá posledný kus ružovej bielizne. Váži si mladú modistku z klobúčnickej dielne – to dievčatko, čo vo veľkej krabici roznáša najnovší model klobúka unudeným paničkám. No najviac litografických plagátov venoval tanečniciam a speváčkam i ženám vykonávajúcim najstaršie povolanie.

Všetky svoje plagáty vytvoril Toulouse-Lautrec v deväťdesiatych rokoch a príliš sa nestaral o grafické práce svojich súčasníkov. Henri de Toulouse-Lautrec je úplne osobitý umelec, v ktorého diele nájdeme ohlas secesie, ale aj počiatky moderného umenia. Vďaka boudelairovskému zmyslu pre žurnalizmus mal Toulouse-Lautrec pre plagát všetky predpoklady. Zaujímal sa o veľké aféry, obdivoval šport, predovšetkým cyklistiku, vyhľadával prítomnosť veľkých hviezd parížskeho divadla a spoločenského života. Poznal rub a líce svojej doby, poznal Paríž i jeho podsvetie, celé jeho dielo je presýtené životom ulice a mesta. A bol to práve plagát, ktorý ho urobil známym ešte skôr, než bolo jeho maliarske umenie uznané.