Maliari » Plagáty » Jules Chéret - Chéretky | Výtvarná výchova

Keď Jules Chéret vytvoril v roku 1867 plagát pre Bel Valentino so Sarah Bernhardtovou, bolo jasné kto bude po dlhé roky stredobodom inšpirácie umelcov tvoriacich litografické plagáty. Bol to symbol ženy, znak novej modernej doby pričom  každý umelec dúfal, že na svojom plagáte bude môcť zvečniť herečku, tanečnicu či speváčku, ktorá mu dopomôže ku sláve. Samozrejme, platilo to aj naopak. Nejedna z týchto dám sa chcela presláviť. Tak sa napokon aj stalo, každý dnes pozná rovnako dobre Sarah Bernhardtovú či Alfonsa Muchu.

Prvým umelcom, ktorý dokonale využil krásu ženského pôvabu vo svojich litografických plagátoch bol už spomínaný zakladateľ moderného plagátu, Francúz Jules Chéret. Tvoril grandiózne plagáty s nádhernými, ľúbeznými a pôvabnými dievčatami takmer v štýle rokoka,  s impresionistickou farebnosťou, ktoré nadchli Paríž a priniesli nové impulzy pre vývoj plagátu. Text dáva určitým spôsobom kľúč k obrázku, tak ako to vidíme na Chéretovom plagáte Théâtrophone. Text je dokonale prepojený s obrazom, nenarúša celkovú harmóniu plagátu, svojou veľkosťou a červenou farbou núti diváka otočiť svoj zrak k stene či stĺpu na ktorom bol vylepený. Okúzľujúca mladá dáma so sladkým úsmevom typickým pre jeho Chéretky, v nádherných elegantných šatách drží v rukách slúchadlá načúvacieho zariadenia. Muž s cylindrom stojí vzadu, plagát ho  predstavuje ako elegána. Tento plagát je výnimočný silou  farebného výrazu, pretože Chéret viac obľuboval jemné, pastelové farby.

Chéretove plagáty na nás pôsobia veľmi príjemne. Vyžaruje z nich radostný životný pocit, šťastný okamih zastavenia sa na parížskom bulvári bez toho, aby nás rušil mestský hluk a náhlenie okoloidúcich. Ako maliar mal veľmi blízko k rokokovej maľbe, k Watteauovi, či k Benátčanovi Tiepolovi. Inšpiruje sa práve tradíciou 18. storočia, berie na seba rolu umelca, ktorý zabáva celú spoločnosť. Väčšina jeho plagátov mimochodom predvádza klasické watteauovské scény z výstupov tanečníkov, tanečníc, harlekýnov a artistov. V Chéretových plagátoch je nepochybne viac ľúbivosti, krásy než nápaditosti, ale to nijako neznižuje jeho významné postavenie otca moderného plagátu.

Chéret používal s obľubou iba základné, takmer pastelovo jemné farby – bledomodrú, žltú, zelenú a červenú rumelku, hoci niekedy siahol aj k výraznejším farebným odtieňom, no stále tieto štyri farby na jeho plagátoch prevládali. Aj po rokoch tieto plagáty žiaria zvláštnou sviežosťou ako veľké kytice na mestskom trhu. Jeho plagáty zalieva rovnaké svetlo ako impresionistické plátna namaľované v rovnakej dobe.

Motív ženy tvorí jeho hlavnú pozornosť, je jeho inšpiráciou, oslavou krásy a zmyslovosti parížskych salónov a bulvárov. Veľmi často sa jedná o tanečnicu, či ženu, ktorá na plagáte vyzerá akoby práve vytancovala zo sály na ulicu. Chéret objavil magické kúzlo ženy, jej vplyv v modernej reklame a preto vôbec nie je čudné, že nájde množstvo nasledovníkov. Celé Chéretove dielo je presýtené dráždivou vôňou parfémov a zahmlené zavíreným púdrom salónov.