Keď Jules Chéret vytvoril v roku 1867 plagát pre Bel Valentino so Sarah Bernhardtovou, bolo jasné kto bude po dlhé roky stredobodom inšpirácie umelcov tvoriacich litografické plagáty. Bol to symbol ženy, znak novej modernej doby pričom každý umelec dúfal, že na svojom plagáte bude môcť zvečniť herečku, tanečnicu či speváčku, ktorá mu dopomôže ku sláve. Samozrejme, platilo to aj naopak. Nejedna z týchto dám sa chcela presláviť. Tak sa napokon aj stalo, každý dnes pozná rovnako dobre Sarah Bernhardtovú či Alfonsa Muchu.
Chéret je prvou veľkou osobnosťou plagátu, vynálezcom nového umenia, objaviteľom nového farebného pútača, ktorý úplne nahradil staré vývesky. V Londýne uvidel na vlastné oči silu a účinok komerčnej reklamy, ale jej tlaku nepodľahol. Chéret zostal Francúzom a jeho plagáty slúžili skôr na osvieženie a obveselenie chodcov. Navyše mal i vyššie ambície maliara, ktoré u anglických komerčných grafikov neboli. Chéretov prvý zaznamenaný pokus o plagátové umenie pochádza z roku 1858 s názvom Orfée aux Enfres. Hoci tento plagát spôsobil v tých dňoch revolučne, bol to tmavý nepodarok s nevhodným farebným použitím. V nasledujúcich rokoch zlepšil Chéret techniku miešania farieb a zjednodušil aj svoje návrhy.
Dámy veľkého sveta vo svetle divadelného plagátu V Paríži žili dámy veľkého sveta ako speváčky May Belfortová, May Miltonová, herečka Sarah Bernhardtová a tanečnice Loïe Fullerová, La Goulue, či Jane Avrilová, ktorú pre jej...