Maliari » Albín Brunovský » príroda v tvorbe Albína Brunovského | Výtvarná výchova

Upriamenie sa umelca na stvárňovanie prírody a s ňou spojených erotických motívov možno vysvetliť aj z hľadiska Freudovskej psychoanalýzy. Brunovského láska k prírode nadobudnutá v detstve, mohla viesť umelca pod vplyvom veľmi vážnej životnej zmeny k úniku z reality do sveta detských spomienok, čo sa v psychoanalýze klasifikuje ako neurotický proces. Je známe, že podľa Freuda sexuálne pudy, ktoré boli v detstve potlačené a sublimované, uvoľňujú pre kultúrnu činnosť pozoruhodne množstvo síl. Pudy môžu byť od pôvodného cieľa odvedené sublimáciou, ktorá môže mať rôzne formy, pričom jednou z nich môže byť umelecká tvorba.

A tu sa tvorivý záujem Brunovského obrátil na jeho rodný kraj – Záhorie. Najprv iba v náznakoch neskôr sa vracia k tejto svojráznej krajine, aby ju vo svojich obrazoch povýšil takmer na model sveta.

Detstvo a mladosť prežité v rovinatom prostredí Záhoria zalesnenom borovými hájmi sa vryli vnímavému chlapcovi hlboko do duše. K dojmom z mladosti sa už ako zrelý umelec neustále vracal z atmosféry pokojného vidieka čerpal a zasadzoval doň príbehy svojich výtvarných diel, kde dominovala ženská postava.

Albín Brunovský spomínal na svoju rodnú obec často a veľa. Nie však ako na malebnú dedinku. Výrazne vnímal intenzívny život spoluobčanov v čase jeho mladosti. Dlho vo svojej pamäti počul buchot mláťačiek obilia, bzukot včiel na lúkach a hájoch, všadeprítomných múch okolo gazdovstiev, šuchot húseníc v ovocných sadoch. Tieto tiché zvuky prírody vnímal od jari do jesene, aby ich neskôr vo svojích dielach pretlmočil ako hudobný skladateľ, avšak výtvarnými výrazovými prostriedkami. Vznešené borovice, lúčne kvety, hmyz a vtáctvo sa tak stali neoddeliteľným pozadím jeho figurálnych kompozícii.

Brunovský sa tešil z toho, že po celý život cítil vôňu obilia a mlieka, pach kravínov, omamnú vôňu kravínov, omamnú vôňu zeminy v zeleninovej záhrade. Po ťažkej práci pri mlátení medzi mrakmi pliev sa muži spolu so ženami chodievali kúpať do rieky Morava. Mladému chlapcovi ostal v pamäti okrem iných aj pohľad na mokré trička na ženských telách. Tie po celý život stvárňoval vo forme aktov, pretože nahé ľudské telo považoval za symbol nepoškvrnenej čistoty a krásy.

Prejavoval sa odlišným prístupom v zobrazovaní ľudskej figúry. Jeho kompozície sú vzájomným prelínaním ľudského, prírodného a živočišného. Fragmenty figúr bývajú neraz zámerne deformované. Venoval sa historickým odkazom, hľadaniu syntézy ducha a tela človeka, často vzťahu človeka a vesmíru a najvýraznejšie človeka a prírody.

Od polovice sedemdesiatych rokov došlo v grafickom diele Brunovského k výraznému posunu. Prejavoval sa odlišným prístupom v zobrazovaní ľudskej figúry. Tie sa stali realistickejšími, zasadenými do prírodného rámca.