Ďalším princípom Brunovského tvorby je premena jedného predmetu na druhý napr. Záhradné divadlo, kde sa predmetné monštrá podobajú ako rastlinám, tak i pripomínajú ľudské telá. Tento princíp je vlastne prejavom večnej zmeny, vzniku a zániku. Dôležité je však v tomto kontexte, že princípy spojovania a prerastania predmetov sú i princípmi sexuálnymi.
Neprekvapuje to, pretože sexuálna problematika je jednou z hlavných v Brunovského tvorbe, a to preto, že už uvedený sexuálny princíp je nielenže prejavom princípu večného vznikania a zanikania, života a smrti, ale že tento princíp je sám akýmsi druhom sexuálneho princípu.
V Brunovského grafikách sa môžeme často stretnúť so šachovnicami v najrôznejších súvislostiach. Na grafickom liste Zuzany je vidieť tri stoly, na dvoch sú šachovnice, tretí je prázdny. Šachovnice sa nachádzajú vždy pri ženách, patria im. Sú symbolmi hry – hry života. Ženy prerastajú v dolnej časti tiel v nedefinovateľnú hmotu, menia sa na prírodu alebo sa menia na skaly. Na pravej šachovnici sa nachádza iba kráľ. Stále si treba uvedomovať, že už zmienená žena sa rozkladá, mení sa na neživú hmotu. Na šachovnici medzi strednými postavami sú figúrky rozhádzané. Je to príklad hry osudu.
S podobným pesimistickým chápaním osudu sa môžeme stretnúť v mnohých ďalších grafických listoch napr. Zjazd (1963), Únos Sabinky (1965), kde nielenže muž unášajúci ženu sa mení na ňu, nielenže sa menia v seba navzájom (princíp sexuálny) ale menia sa v hrubé neforemné hmoty a žena dokonca prerastá nohami do zeme. Osud človeka je tu jasne vyjadrený.
Veľmi dôležitou skupinou symbolov sú ľudské uchá, pripojené do iných predmetov. Všetky majú spoločné jedno – základný ušnicový tvar, ktorý sa zaviňuje, čo súvisí so zvukom, načúvaním. V jednotlivých súvislostiach tento moment nadobúda rôzne významy. V liste Interier II (1964) možno uvažovať o gitare v rukách muža ako hudbe pre ženu, to znamená milostnej hudbe, čomu ako sa zdá dosvedčuje hlava býka ručiaceho do vesmíru po láske.
Ak si spomenieme, že princíp života je zhodný s princípom sexuálnym, tak hlavnou náplňou spoločensko-morálnej vrstvy je vzťah muža a ženy, predovšetkým vzťah sexuálny. Vyjadrený je napr. v grafike Interier II, Striptease II alebo v Pokušení svätého Antonína. Podobný kriticko spoločenský motív je možné nájsť v grafikách Diskusia (1963) a Zjazd numizmatikov (1963). Výjav podaný na prvej z nich nie je ničím iným ako vrhaním kociek o vyzývavo nahú ležiacu ženu, čo v konečnom dôsledku možno chápať ako kritiku spoločenských medziľudských vzťahov.
Jedným z momentov v Brunovského tvorbe na prelome 60. – 70.rokov je veristické zobrazovanie erotických motívov – fragmentov nahých ženských tiel, alebo aktov kopulácie v prírode vo viacerých grafických listov cyklu Bella Italia z rokov 1969 – 1970 a v Sne č .5.
Dámy veľkého sveta vo svetle divadelného plagátu V Paríži žili dámy veľkého sveta ako speváčky May Belfortová, May Miltonová, herečka Sarah Bernhardtová a tanečnice Loïe Fullerová, La Goulue, či Jane Avrilová, ktorú pre jej...