Henri Julien Felix Rousseau žil v rokoch 1844-1910. Bol prezývaný „Le Douanier - colník“ podľa zamestnania, ktoré vykonával. Jeho diela majú vysokú umeleckú kvalitu a ovplyvnili mnohých surrealistických umelcov. Bol považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa francúzskeho maliarstva, tzv. naivného umenia.

Detinský štýl

Pri svojej tvorbe používal vlastné výrazové prostriedky, ku ktorým dospel nie na základe nejakej teórie, ale intuitívne. Mnohí umelci ho považovali za nevzdelaného a jeho zdanlivo detinský štýl mal veľa kritikov. Obrazmi boli pohoršení a šokovaní nielen kritici, ale aj obyčajní ľudia. Zosmiešňovali ich a vyjadrovali sa, že maľuje ako dieťa. Tento zvláštny štýl maľby bol však inšpiráciou pre veľa ďalších umelcov - Picassa, Delaunaya, Apollinaire a iných. Zaujala ich pravdivosť jeho obrazov. Avantgardní umelci si na ňom cenili bohatú fantáziu výtvarného myslenia, ktoré si našlo vlastnú cestu bez ohľadu na akademické pravidlá. Jeho umenie bolo bezprostredné a nefalšované, čo moderna hľadala. On sám nemal dopredu stanovený žiadny štýl, ktorý by ho obmedzoval vo vzájomnom pôsobení známych a videných predmetov.

Použitím jednoduchých techník s dokonale prepracovaným detailom zavádzal diváka do sveta symbolov a kúziel. Svoje diela často napĺňal chladným nočným svetlom a niektoré z nich sa podobali skôr strašidelným víziám. Pri tvorbe využíval farebné plochy a ostré obrysové línie. Ako výrazový prvok používal predovšetkým karikatúru. Jednotlivé motívy sú ohraničené zreteľnými kontúrami, ktoré určia hodnotu plochy a k riešeniu obrazov dospeje intuitívne. Svojím štýlom necháva čo najvýstižnejšie vyniknúť detail. Všetky prostriedky zdôrazňujú blízkosť predmetu, žiadne miesto na obraze sa neriadi uhlom pohľadu alebo stanovišťom pozorovateľa. Na základe vnútornej inšpirácie vytváral zasnené až fraškovité scény. Maľba bola veľmi jednoduchá, so zjednodušenou prezentáciou života. Z obrazov cítiť túžbu po harmonickom svete. Bol pokladaný za ctižiadostivého, ale groteskného maliara s primitívnym umením dieťaťa. Jeho osobitá technika vykazuje určitú sofistikovanosť a jeho tvorba rafinovanosť.

Henri Rousseau 003

Život a umelecký rozvoj Henriho Rosseaua

Narodil sa vo Francúzsku v meste Laval (údolie rieky Loiry) v rodine klampiara. Základnú školu aj lýceum navštevoval v Laval a býval na internáte. Neučil sa veľmi dobre, ale vo výtvarnej a hudobnej výchove získaval najrôznejšie ocenenia. Rodina sa stala veľmi chudobnou a musela sa často sťahovať, nakoľko sa jeho otec zadĺžil. Zabavili im všetok majetok (3 domy a 1 obchod) a museli opustiť mesto. Spoločenský úpadok rodiny mal negatívny vplyv na vývoj jeho osobnosti. Pre nedostatok finančných prostriedkov si musel zvoliť inú životnú dráhu ako tú, ku ktorej ho lákali umelecké sklony. Rousseau vyštudoval právo a nejakú dobu pracoval pre istého advokáta. Ukradol mu ale 20 frankov a dostal sa do väzenia. V roku 1863 nastúpil na dobrovoľnú vojenskú službu.

Po smrti otca v roku 1868 sa presťahoval do Paríža a zamestnal sa ako štátny zamestnanec. O rok neskôr sa oženil s krajčírkou, osemnásťročnou Clémence Boitard. Mali spolu päť detí, ale prežila iba jedna dcéra. V roku 1871 sa zamestnal na mestskej colnici a o rok neskôr začínajú pravdepodopne jeho prvé maliarské pokusy. Sám, bez učiteľov nakreslil ceruzkou a kriedou viac ako 200 kresieb. Zachytávajú okolie pri službe na colnici alebo výlety z okolia mesta. Od roku 1885  začal pravidelne vystavovať na „Salóne odmietnutých“. K jeho prvým obdivovateľom patril Camille Pissarro. V tom istom roku obdržal diplom „Francúzskej literárnej a hudobnej akadémie“ za hudobnú skladbu „Clemence“ (valčík venovaný svojej manželke). V roku 1988 ale jeho manželka zomrela na tuberkulózu. Nad jej smrťou nosil dlho verejne smútok. Začal písať divadelné hry.

Henri Rousseau 009

Vážnejšie sa začal venovať maľbe až po štyridsiatke. Na vlastnú žiadosť odišiel v roku 1893 do predčasnej penzie. Privyrábal si pouličnou hrou na husle, neskôr pracoval v časopise „Le petit journal“, kde sa niekoľkokrát autorsky podieľal na tvorbe titulnej strany. Začal ďalej rozvíjať svoje počiatočné pojatie krajiny, znovu vyhľadával bývalé pracoviská a v maľbách líčil ešte kľudnejší ráz krajiny ako bol v skutočnosti. Jednoduché mosty, hradby, prístavy - tieto miesta označujú okruh pôsobenia colného zamestnanca. Najväčšiu časť tvorby tvoria diela mestskej a dedinskej idyly. Na obrazoch nezachytáva rušné ulice, ale kľudné a nenápadné predmestské kúty, pokojný tok rieky, malé továrne, osamelé komíny. Menšie obrazy zachytávajúce Paríž a jeho predmestia maľuje z pohľadu človeka na prechádzke. Mestá sú vyľudnené, menia sa na výletné, ospalé miesta, potlačujúce prítomnosť. Tvrdil, že vytvoril nový žáner portrétnej krajinomaľby. Krásnu scenériu prírody oživuje rybármi, chodcami alebo postavou samého seba na prechádzke, ale osoby umiestňuje do popredia.

Niekoľkými dobrými radami mu prispeli Jean-Léon Gérôme a jeho sused Félix August Clément, ktorý bol v tom čase už akademickým maliarom, ale pochádzal tiež zo skromných pomerov. Riadil sa ich radami, aby si za svojho „učiteľa“ zvolil prírodu. Krása prírody získava u neho na dôležitosti a napriek tomu, že Francúzsko nikdy neopustil, vznikajú prvé obrazy z džungle. Neobyčajne a až nebezpečne pôsobiace pralesné krajiny skrývajú vo svojej naivnej zreteľnosti magickú silu výrazu. Maľoval o exotickom svete neskutočnej krajiny. Pri tvorbe sa inšpiroval ilustrovanými knihami, parížskymi botanickými záhradami a vypchatými exotickými zvieratami. Inšpiráciu čerpal aj z rozprávania vojakov počas vojenskej služby. Jeho najslávnejšie maľby zobrazujú práve tieto exotické výjavy.

Henri Rousseau 002

Od roku 1886 pravidelne vystavoval v Salon des Indépendants (Spoločnosť nezávislých).  Jeho dielo  Karnevalový večer vyvolalo senzáciu. V roku 1891 byl vystavený jeho obraz Tiger v tropickej búrke, za ktorý Rousseau získal prvý úspech v podobe vážnej recenzie. Venoval sa i maľbe portrétov. Nezriedka sa mu ale stalo, že ľudia z jeho štvrti, ktorí si u neho objednali vlastný portrét alebo podobizeň detí, hotovú prácu odmietli prevziať alebo ju zahodili. V roku 1893 sa  Rousseau presťahoval do ateliéru v Montparnasse, kde žil a pracoval až do svojej smrti. V roku  1897 namaľoval jeden z najslávnejších obrazov - Spiaca cigánka.

Druhý raz sa oženil v roku 1899 s vdovou Joséphine-Rosalie Nourryovou. O dva roky neskôr si otvorila manželka obchod s písacími potrebami a ponúkala jeho diela. Aby si privyrobil, robil tiež učiteľa porcelánovej a miniatúrnej maľby. Jeho druhá žena zomrela v roku 1903. Obraz Zaklínačka hadov namaľoval v roku 1907 pre kňažnú Berthu de Delaunay. Jej prostredníctvom sa zoznámil s dôležitými osobnosťami – s nemeckým zberateľom a historikom umenia Wilhelmom Uhdom, ruskou maliarkou Sonou Terkovou, Maxom Weberom a mnohými inými. Usporiadaval pre nich vo svojom ateliéri večierky. K návštevníkom patrili najvýznamnejší literáti i avantgardní umelci. Raz uvidiel mladý Pablo Picasso na ulici predávať Rousseauov obraz ako plátno určené na premaľovanie. Rozpoznal jeho nadanie, prišiel ho navštíviť a na jeho počesť usporiadal banket. Rousseau naďalej maľoval a vystavoval svoje diela v Rige, Odese, Kyjeve a ďalších mestách. V roku 1909 bol podmienečne odsúdený za bankový podvod a falšovanie listín. V septembri 1910 zomrel v parížskej nemocnici.

Za svojho života sa Henri Rousseau márne sa usiloval o konvenčné prijatie. Pôsobil uzatvorene, akoby skrýval nejaké utrpenie. Z jeho výrokov vyplývalo, ako trpel komplexom menejcennosti, že zostal maliarom bez akademického vzdelania. V škole totiž nemal dobré výsledky, jeho práca na colnom úrade bola bezperspektívna, poznačila ho aj vojenská služba. Východiskom k spracovaniu týchto zážitkov a emócií bol jeho útek k umeniu, kam prenášal svoje nesplnené sny o materiálnom dostatku a spoločenskom uznaní. Chytal sa všetkých príležitostí, aby sa vyslobodil z anonymity. Diela Henriho Rousseaua mali rozsiahly vplyv na niekoľko generácií predných avantgardných umelcov - od Pabla Picassa, Jeana Huga, Fernanda Légera, Maxe Beckmanna až po surrealistov. V jeho neakademickom spôsobe práce (naivné maliarstvo) ho neskôr mali surrealisti za génia a jeho dielami sa nechali inšpirovať.

Najvýznamnejšie diela

Vojna, Básnikove kvety, Šťastné kvarteto, Džungľa s levom, Hladný lev, Zlé prekvapenie,  Zaklínačka hadov, Hliadka napadnutá tygrom, Prítomnosť a minulosť.
Mýto (1890) – považované za kľúčové dielo, bolo v ňom použitých niekoľko výrazových postupov vedľa seba, ale na dominantné miesto stavia videný predmet. Zobrazuje jeho samého v únavnej dvadsaťdvaročnej službe na colnici. Vyjadruje metaforu moci a bezmoci

Henri Rousseau

Ja, portrét-krajina (1890) - v strede obrazu stavia do centra pozornosti a na zmenšenom okolí sám seba v nadživotnej veľkosti s paletou v ruke. V pozadí je vyobrazený Svätomikulášsky prístav. Necháva za sebou lodné náklady, ktoré denne odbavoval ako colník. Jeho postava je otočená chrbtom k prístavu a ako keby vyrastá do výšky až k nebu. Dominujúca čierna farba jeho oblečenia a ostatné detaily zdôrazňujú význam nároku, že je umelec-maliar. Pokúša sa splniť si sen o sociálnom vzostupe a úspechu. Táto pozícia a spojenie rozmerov postavy dáva obrazu význam. Bol namaľovaný tri roky pred jeho dobrovoľným odchodom z colnej služby.

Henri Rousseau 007

Ostrov sväteho Ľudovíta od Svätomikulášskeho prístavu (1888) – na tomto obraze namaľoval  do stredu večernej scenérie prístavu seba, ako sníva a bdie nad vonkajšou a vnútornou skutočnosťou a predstavou o kráse na prelome dňa a noci

Sen – obraz ženy s dáždnikom z pralesa, mal predstavovať autobiografický odkaz – spomienka na prvú ženu Clémence. Tento jeho posledný obraz bol vystavený na Salon des Indépendants v roku 1910 len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou

Henri Rousseau 005

Použité zdroje